Výroční zvyky v Záhorské Bratislavě – slovensky

Podstatná časť výročných obyčají bola sústredená do obdobia neskorej jesene a zimy, keď roľníci ukončili celoročnú prácu a pozornosť zamerali na zabezpečenie prosperity hospodárstiev a domácností v daľšom roku. Na Marcina  sa končila služba pastierovi hovädzieho dobytka. Pri tejto príležitosti roznášal hospodárom, ktorým pásol dobytok , brezové prúty. Čím viac púčikov bolo na vetvičke, o to viac viac zdravia a plodnosti mala pre dobytok zabezpečiť. Hospodár zastrčil prútik za ohradu, aby tak prišlo na statok požehnanie. Gazdiné obdarovali pastiera  fazuľou, múkou alebo inými naturáliami, prípadne aj trochou peňazí. Pôvodne mu v tento deň dávali aj obilie, ktoré patrilo k jeho celoročnému platu. Po skončení prác na poli ostávalo viac času na posedenia a zábavy. Hovorilo sa, že Katerina muziku zakazuje a Ondrej zavazuje.  V Devínskej novej vsi na Katarínu niektoré ženy mlčky vymetali prútenými metlami dom, vraj aby odťial vyhnali strigy. V Dúbravke od tohoto dňa chlapci  večer plieskali bičmi, aby zaplašili nečisté sily z dediny. Na Mikuláša chodili po dedine skupiny mladých chlapcov preoblečených za Mikuláša a čertov . Mikuláši mali na sebe vyvrátené kožuchy a čert mal čiernu masku a bol obtočený reťazmi: Mikuláši mali poplašiť neposlušné deti, ich návšteva nemala preto ustálený scenár a riedila sa podľa predbežnej dohody s rodičmi. Takto mohol Mikuláš dávať presné otázky  o ich správaní a zaväzovať  ich k poslušnosti. Dvanásť dní pred Vianocami sledovali hospodári počasie . Každý deň predstavoval jeden mesiac v roku. Na jar ešte začiatkom storočia vychádzali na Juraja do poľa úradé – rictár so štyrmi prísažnými. Prešli dookola hranice obecného chotára a kde bolo treba opravovali medze. So starou poverou o škodlivosti stríg na Juraja súvisí zvyk praktizovaný v Devínskej novej vsi  a to že majitelia dobytka dávali k plotu šípkové konáre a tŕnie, aby ochránili dobytok . K  Jurajovi sa  vzťahovala pranostika : Jak dúho žabi pred Ďurem krkajú, tak sú po Ďure cicho, teda ako je pred  Jurajom pekne tak dlho je potom škaredo. Na Mareka chodili ľudia s farárom do poľa posviacať oziminy. V daľších jarných obyčajoch vystupuje do popredia zeľeň – symbol rozvíjajúcej sa vegetácie. V noci pred 1.májom prinášali mládenci do dediny brezy alebo borovice a robili z  nich máje. Máje sa stavali iba ku krčmám, do ktorých zvykli chodiť, a pred domy obecných predstaviteľov. Táto úloha prináležala najstarším mládencom, ktorí už boli odvedení na vojnu. Za odmenu im šenker dal pálenku, prípadne aj súdok piva. O týždeň – dva mládenci máj zvalili, predali ho niekomu na stavebné účely a peniaze spoločne prepili. Dievčatám zasadili pred dom, pod okno, alebo pripevnili na bráničku menšie máje, vyzdobené stuhami. Dievke, ktorú chceli naštvať, dali májik z vŕby, prípadne ho dali do komína. Máje sa stavali potajme, vystrájali sa pritom rôzne fígle. Mládenci napríklad povynášali po častiach gazdovi  na strechu voz a tam ho poskladali, alebo vybrali bráničku z plota a preniesli ju na druhý koniec dediny. Na  Žofiu sa hovorilo, že Žofia je pažravá, alebo Žofia víno vypíja čo znamenalo, že mrazy v tento deň ničia vinohradníkom úrodu. Svojmu patrónovi sv. Urbanovi  sa vinohradníci vyhrážali, že ho ubijú, alebo že k jeho soche prinesú pŕhľavu namiesto kvetov, ak dopustí mrazy na vinice. Na Petra a Pavla hospodári vraveli, že Peter a Pavol podetnú reži koreň. V tento deň sa totiž začínala žatva. Z jesenných obyčají vystupovali dopopredia slávnosti na počesť mŕtvych. Na Všechsvatých  dostávali deti malý pletený koláčik hajligu a k pletenke sa neskôr pridávala čokoláda ovocie a cukríky. V Záhorskej Bystrici v noci zo Všechsvätých na Dušičky miništranti a všetci chlapci spolu zo zvonárom zezváňali. Nad ránom potom chlapci behali po ulici a volali: Dajte dušičkám na snídaní.  Niektoré gazdiné znášali do predsiene kostola jedlá a nápoje pre žobrákov a chudobných ľudí, ktorí sa modlili za duše zomrelých. V tento deň niekde vyplácali zvonára aj hrobára za celoročnú prácu.

Literatúra : Záhorská Bratislava  zostavil  Ján Podolák  Obzor  Bratislava  1986

: stať III. Duchovná kultúra a folklór Výročné obyčaje  Dr. Zita  Škovierová str.164

Dotazník :

1. Akým spôsobom sa končila celoročná práca na hospodárstvach ?
2. Čo dával hospodár svojmu pastierovi dobytka ?
3. Čo dávali pastieri hospodárovi ? (vetvička)
4. Ako sa volali posedenia a zábavy po celoročnej práci ?
5. Čo sa robilo na Katarínu ? (vymetali strigy, plieskalo sa bičmi)
6. Ako prebiehali slávnosti na Mikuláša ?
7. Čo robili deti ako sa pripravovali na Mikuláša ?
8. Aký scenár bol pre Mikuláša a čerta ?
9. Ako sa pripravovalo na Vianoce ?
10. Sledovalo sa počasie ?
11. Čo sa varilo a pieklo pred Vianocami ?
12. Stavali sa u Vás máje ?
13. Stvárali chlapci nejaké šibalstvá pri stavaní májov ?
14. Aký vplyv malo meno Žofie na ľudí, čo sa hovorilo ?
15. Čo sa hovorilo na Petra a Pavla
16. Uctvievali sa u Vás mŕtvi (deň Všechsvätých)
17. Behali chlapci po dedine a zvonili ?
18. Pýtali si jesť “Dajte dušičkám na snídaní ?”
19. Sprevádzal deň Všechsvätých nejaký obrad pôst alebo špecifická večera jedlo ?
20. Znášali sa do kostola jedlá pre žobrákov ?