Postavenie politológie v systéme vied

Ak chceme zaradiť politológiu do systému vied, potrebujeme najprv definovať nielen politológiu samotnú, ale predovšetkým potrebujeme vymedziť jej obsah. Vo všeobecnosti sa politológia definuje jako spoločenská veda o politike, resp. o štátnej moci, tiež sa označuje jako štátoveda.

Ešte ťažšie je však vymedziť predmet politológie, a to najmä vzhľadom na jej rozsah, obsah a členitosť. V širšom ponímaní sa chápe ako súhrn poznatkov o spoločenskom živote predovšetkým s ohľadom na moc, v užšom ponímaní je sa moc absolutizuje. Základná definícia hovorí, že je to veda o politike. Ale politika alebo politické systémy sa v každej krajine vzájomne odlišujú. Existencia národných špecifík sa odráža v rozdielnych reáliach jednotlivých krajín a následne aj v rôznych teoretických koncepciách a prístupoch k predmetu politológie. Kedže politológia nie je exaktná veda, každý prístup nachádza odozvu a ukazuje udalosti pod prizmou subjektívneho videnia.

Politológia patrí medzi spoločenské vedy. Je to relatívne mladá veda, ktorej existencia sa datuje od roku 1957. Vyčlenila sa z filozofie. Najviac vztyčných bodov nechádza s týmito disciplínami:

 

• História
• Filozofia
• Právo
• Ekonómia

 

1. Duveger definoval tri hlavné prístupy chápania postavenia politológie:

 

• Politológia ako priesečník

Politológia navzájom prepája spoločenské vedy.

 

• Politológia ako reziduálna veda

Politológia funguje jako „zberný kontajner“, ktorý zhromažďuje časti ostatných vied,   kroré sa dotýkajú problematiky štátu a politickej moci, ale materské vedy im nevenujú          väčšiu pozornosť.

 

Politológia ako syntetická veda

Zhromažďuje poznatky ostatných vied, ktoré poskytujú relevantné informácie o fungovaní štátu, spoločenskom a politickom systéme.

Vzťah politológie k iným vedám a vedným disciplínam

História

Z histórie používa politológia veľkú časť zdrojov na analýzu historických udalostí a súvislostí. Poznatky z dejín tvoria základ historickej a historicko-komparatívnej metódy, z minulých udalostí sa vyvodzujú dôsledky pre prítomosť.

 

Filozofia

Politológia sa vyčlenila z filozofie. Majú spoločný metodologický základ. Z filozofie čerpajú viaceré politologické disciplíny, predovšetkým dejiny politického myslenia, politické ideológie, teória politiky apod.

 

Právo

Prosesmi práva sa legitimizuje moc. Právo upravuje vzťahy na horizontálnej úrovni moci, množstvo stupňov vertikálneho rozdelenia moci, systém reprodukcie moci, rozsah a právomoci verejej správy, apod. Medzinárodné právo upravuje nielen vzájomné vzťahy medzi štátmi, ale zasahuje aj do chodu samostatných štátov, najmä prostredníctvom uplatňovania ochrany ľudských práv. Pre každého politológa je dôležité poznať správne právo a medzinárodné právo.

 

Sociológia

Sociológia je pravou rukou politológie. Navzájom sú silno previazané. Politológia vo vysokej miere využíva sociologické metódy a poznatky sociológie, predovšetkým v oblasti monitorovania verejnej mienky, skúmania predvolebného a volebného správania voličov, rozvrstvenie spoločnosti podľa sociálnych skupín atď.

 

Psychológia

Politológia využíva poznatky niektorých psychologických disciplín, napríklad psychológie davu, psychológie osobnosti, komunikácii a komunikačných techník, … .  Politológia použiva behavioristickú a postbehavioristickú metódu.

 

Štatistika, matematika a kybernetika

Štatistika sa využíva viac jako pomocná veda na spracovanie výskumov verejnej mienky, spracovaní výsledkov volieb a ich analýzy. Štatistické metódy sa používajú aj pri politickom prognózovaní. Hlavnými matematicko štatistickými metódami v politológií sú systémová, funkcionálna, kybernetická metóda, matematické modely a modely politického rozhodovania.

 

Religionistika

Politické systémy sú úzko prepojené s národnými tradíciami a zvyklosťami, ktoré vzchádzajú z náboženských koreňov. Vo viacerých krajinách církvi alebo náboženské ideológie priamo vplývajú na chod štátu.

 

Manžment

V rámci politiky sa vyvinula nová disciplína, manažment v politike. Politické strany sú komplikované systémy, vystupovanie politikov a snaha ovplyvniť verejnú mienku si vyžaduje špeciálne prostriedky a metódy, ktoré rieši táto disciplína.

 

Vzájomný vzťah politických a ekonomických vied

Každé historické obdobie sa vyznačovalo špecifickým vzťahom politickej moci a ekonomického vývoja. V staroveku a stredoveku panovníci, vtedajší reprezentanti moci, iba minimálne ovplyvňovali chod ekonomiky. Vznikom ranných ekonomických teórií sa situácia začínala meniť. Pod vplyvom merkantilistického, učenia štát začína výraznejšie ovplyvňovať chod ekonomiky, a to podporou zahraničného obchodu. Výraznejšie  zasahuje štát před a po druhej svetovej vojne, keď sa formujú koncepcie národného štátu, silnejú nacionalizačné tendencie a verejná mienka podporuje úlohu štátu jako garanta sociálnych istôt. Ekonomický cyklus je čoraz viac ovplyvňovaný politickým cyklom a n už nemožno poprieť previazanosť politického cyklu so stavom ekonomiky.

Názory na vzťah politológie k ekonomike:

 

1. Ekonomika môže byť politokou ovplyvnená tak, že politika, politika, politické vzťahy, politický systém otvárajú cestu pre rýchlejší ekonomický vývoj, podporujú ho. O toto by sa politické sily mali snažiť, aj keď sa stáva, že sa im nedarí tento cieľ plniť.
2. Politika môže ekonomický vývoj obmedzovať, limitovať alebo usmerňovať v určitom smere, ktorý nemusí byť nevyhnutne prospešný ekonomike
3. Politika môže byť indiferentná k ekonomickému vývoju, nemusí ho nijako ovplyvňovať. Toto platí predovšetkým v tradične pravicovo orientovaných ekonomikách.

 

Veľa teórií obhajuje zásahy štátneho aparátu do ekonomiky, rovnako veľa ich však tieto zásahy odmieta. Vždy však treba zohľadniť reálie krajiny, politickú a ekonomickú situáciu.