Multikulturální výchova jako prevence intolerance a rasismu – slovensky

Pán Frantiok otvoril problematiku multikultúrnej výchovy ako prevencie proti intolerancii a rasizmu citátom francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý na túto tému povedal:

„Riešenie nieje v ponižovaní a v arogancii, ale v dialógu, v schopnosti vysvetľovať a presviedčať.“

Problematiku rasizmu je potrebné začať deťom vysvetľovať už v období povinnej školskej dochádzky, aby sa predišlo rasistickým náladám a tendenciám. Toto by sme mohli považovať ako prvý krok k multikultúrnej výchove.

Podľa pána Frantioka deti v školách musia byť vedené k tomu aby diskutovali, vyjadrovali svoje názory a dokázali sa vyjadriť k názoru svojho spolužiaka.

Teraz si vysvetlíme, že čo vlastne slovo rasizmus znamená. Rasizmus je názor, ktorý tvrdí, že niektorí ľudia sú menejcenní z dôvodu príslušnosti k určitej rase. Rasu môžeme definovať ako skupinu ľudí rovnakého rodu, líšiacu sa od ostatných typickými znakmi, ako je farba kože, alebo kvalita vlasov. Rasistické správanie môže vyústiť  až k ponižovaniu a agresívnemu chovaniu k príslušnej rase.

Pán Frantiok ďalej načrtáva problematiku intolerancie, čiže neznášanlivosti. Hovorí, že sa prejavuje neprijatím odlišných spôsobov, správania a názorov od svojich vlastných.

Rasizmus a intolerancia sa najčastejšie uplatňujú voči menej početnej skupine ľudí, voči národnostným menšinám. Národnostná menšina je historicky vzniknutá skupina ľudí, ktorú spojuje spoločný pôvod. V štáte predstavuje menšinu vzťah majority k minorite. Práva  jednotlivých národnostných menšín i minoritných skupín sú obsiahnuté v základnej legislatíve štátu. Listina Základných práv je súčasťou Ústavy.

Za objekty prejavov rasizmu sa u nás považujú hlavne rómske minority. Na druhej strane  však musím uviesť i to, že je dokázané v minulosti i v súčasnosti napádanie žiakov rómskymi deťmi.

V boji proti intolerancii, čiže neznášanlivosti môže pomôcť práve dobrá výchova v rodine. Ako negatívne pôsobiaci faktor je uvedený práve vplyv masmédií, ktoré síce venujú rasovej problematike pozornosť, ale informujú predovšetkým o negatívnych javoch a neprinášajú žiadne modelové riešenia krízových situácií.

Pre nás budúcich pedagógov nie je dôležitá otázka kto vlastne tí Rómovia sú a odkiaľ prišli. Pre nás sú najdôležitejšie dopady vžitia sa s  rómskou minoritou do sféry výchovy a vzdelávania. Musíme sa snažiť zlepšiť ich vzdelanie a ochotu k pracovnému uplatneniu. S týmto priamo súvisí zníženie ich podielu na kriminalite a tým môžeme uľahčiť ich spolunažívanie s majoritnou spoločnosťou.