Monetárna politika ECB

Úvod

Seminárna práca Monetárna politika ECB má poukázať na stratégiu, nástroje a funkcie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) a jej fungovanie ako inštitútu v rámci Európskej únie (skratka EÚ). Hlavným cieľom je vysvetliť nástroje monetárnej politiky v rámci tejto inštitúcie. Prvá kapitola sa zaoberá Hospodárskou menovou úniou a jej inštitúciami. Samostatnú časť tvorí vnútroorganizačné členenie ECB, úlohy orgánov, ktoré plnia v rámci tejto inštitúcie. V ďalšej kapitole sa podrobne rozoberajú nástroje monetárnej politiky ECB a ich uplatňovanie v praxi, v tretej kapitole je uvedený vzťah ECB a Národnej banky Slovenska (NBS), ich vzájomná spolupráca a koordinácia nástrojov používaných v monetárnej politike.

 

1     Hospodárska a menová únia a jej inštitucionálne usporiadanie

Európska rada, ktorá je zložená z hlavných predstaviteľov jednotlivých členských štátov a vlád, potvrdila v júni 1988 cieľ postupného vytvorenia Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a poverila preskúmaním a navrhnutím konkrétnych krokov pre spustenie tejto únie, výbor vedený vtedajším prezidentom Európskej komisie Jacquom Delorsom,. Výbor navrhoval tri samostatné etapy na dosiahnutie HMÚ:

1. a) liberalizácia kapitálových pohybov v rámci EÚ a zblíženie menovej politiky jednotlivých štátov;
2. b) vytvorenie autority na kontrolu jednotlivých menových pohybov a zavedenie opatrení na postupné zbližovanie jednotlivých národných mien;
3. c) neodvolateľná fixácia výmenných kurzov medzi menami zúčastnených štátov a prenesenie vykonávania menovej politiky na úroveň Európskej únie.

V rámci HMÚ Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) zahŕňa ECB a národné centrálne banky členských štátov. Hlavným cieľom je udržiavať cenovú stabilitu.

Národné centrálne banky členských štátov, ktoré nezaviedli spoločnú menu euro, majú v rámci ESCB zvláštny status, môžu pokračovať v uskutočňovaní vlastnej národnej politiky a z tohto dôvodu sa nezúčastňujú rozhodovacieho procesu, týkajúceho sa jednotnej menovej politiky pre eurozónu, ani žiadnych zodpovedajúcich rozhodnutí.

ESCB riadia orgány Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami. ESCB vznikol v súlade s Maastrichtskou zmluvou, Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky  (ECB). Tvorí ho Európska centrálna banka a národné centrálne banky všetkých členských štátov Európskej únie.

Eurosystém pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk členských štátov EÚ, ktoré prijali euro, ako svoju domácu menu. Eurosystém plní štyri dôležité úlohy. Prvou z nich je uskutočňovanie menovej politiky stanovenej Radou guvernérov ECB, napr. rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách ECB. Druhou a treťou úlohou Eurosystému je vykonávať devízové operácie a držať a spravovať oficiálne rezervy krajín Eurozóny. Národné centrálne banky sa podieľajú na správe devízových rezerv ECB ako sprostredkovateľa, pričom konajú v súlade s pravidlami správy portfólií, ktoré stanovila ECB. Štvrtou základnou úlohou Eurosystému je podporovať plynulé fungovanie platobných systémov. Eurosystém sa okrem toho podieľa aj na finančnom dohľade: v rámci svojej pôsobnosti poskytuje konzultácie zákonodarným orgánom a zostavuje menovú a finančnú štatistiku.

 

1.1     Maastrichtské kritériá

Maastrichtské kritéria (známe tiež ako konvergenčné kritéria) sú kritéria pre členské štáty Európskej únie pre vstup do Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a pre zavedenie spoločnej meny euro.

Štyri hlavné kritéria sú založené na článku 140 Zmluvy o fungovaní EÚ. Členské štáty EÚ, ktoré chcú zaviesť euro, musia splniť tieto kritériá:

1. Cenová stabilita, t. j. priemerná ročná inflácia nesmie prekročiť viac ako 1,5 % priemernej ročnej inflácie troch členských štátov s najlepšími hodnotami inflácie. Tento cieľ je definovaný ako hodnota inflácie nižšia, ale blízka 2 %.
2. Stabilita devízového kurzu – aspoň dva roky pred vstupom do menovej únie by sa kandidátska krajina mala zapojiť do mechanizmu výmenných kurzov ERM II a počas tejto doby by nemalo dôjsť k devalvácii.
3. Konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb – dlhodobá nominálna úroková miera nesmie presahovať viac ako 2%-ný priemer troch krajín s najlepšími výsledkami cenovej stability.
4. Stabilita verejných financií – podiel verejného dlhu na HDP nesmie prekročiť 60 % a podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP musí byť menší než 3 %.

V prípade splnenia podmienok rozhodne Rada EÚ na návrh Európskej komisie, ktoré členské štáty spĺňajú predpoklady na zavedenie eura a následne zruší ich derogáciu. Rada EÚ tiež rozhodne, k akému dátumu sa členský štát pripojí do eurozóny a takisto fixuje výmenný kurz medzi národnou menou a eurom. V deň prijatia eura sa euro stane zákonným platidlom a národná mena krajiny po prechodnom období stratí platnosť. Právomoc vykonávať nezávislú menovú politiku prejde na ECB.

 

1.2      Európska centrálna banka

Európska centrálna banka spolu s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro a ktoré tvoria eurosystém, riadi menovú politiku EÚ.  ECB spravuje menovú politiku eurozóny , ktorá sa skladá zo 17 členských štátov EÚ a je jednou z najväčších menových oblastí na svete. Je to jedna z najvýznamnejších svetových centrálnych bánk a je najvýznamnejšia inštitúcia Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Základný kapitál banky je vo vlastníctve centrálnych bánk všetkých 28 členských štátov EÚ. Banka bola založená podpísaním Amsterdamskej zmluvy v roku 1998 a sídli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Od roku 2013 je prezidentom ECB Mario Draghi, bývalý guvernér talianskej centrálnej banky.

Hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne . Základnými úlohami ECB sú definovanie a realizácia menovej politiky pre eurozónu, vykonávanie devízových operácií, rozhoduje o držaní a správe devízových rezerv ESCB. Európska centrálna banka má právnu subjektivitu, môže. Členské štáty môžu vydávať euromince len na základe povolenia ECB. ECB je nástupcom Európskeho menového inštitútu (EMI), ktorý bol zriadený 1. januára 1994 a znamenal začiatok druhej etapy HMÚ. EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v Európskej únii (táto zostala doménou domácich orgánov) a ani nemal kompetencie na výkon devízových intervencií.

Orgánmi európskej centrálnej banky sú výkonná rada, rada guvernérov a generálna rada. Výkonná rada je zodpovedná za chod banky. Má 6 členov (prezident, viceprezident a 4 ďalší členovia), ktorí sú menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike Európskou radou uznášajúcou sa kvalifikovanou väčšinou, na odporúčanie Rady EÚ a po porade s Európskym parlamentom a s Radou guvernérov ECB. Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znovu. Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov. Rada guvernérov určuje menovú politiku eurozóny a stanovuje úrokové sadzby pre komerčné banky. Skladá sa zo 6 členov výkonnej rady a z guvernérov 17 národných centrálnych bánk eurozóny. Generálna rada sa podieľa na poradnej a koordinačnej činnosti ECB a pomáha pripravovať budúce rozšírenie eurozóny. Pozostáva z prezidenta a viceprezidenta ECB a guvernérov národných centrálnych bánk všetkých členských štátov EÚ.

 

2     Menová politika ECB

Hlavným  cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Preto Rada guvernérov ECB musí ovplyvňovaním podmienok na peňažnom trhu, a teda ovplyvňovaním úrovne krátkodobých úrokových mier, zabezpečovať udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte.

Menová politika je podstatne účinnejšia, ak pevne ukotví inflačné očakávania, t. j. očakávania ľudí týkajúce sa budúceho rastu cien. Centrálne banky by si preto mali presne určiť svoje ciele, svoju menovú politiku vykonávať konzistentne a systematicky a zároveň zrozumiteľne a otvorene komunikovať. Takýto postup je základnou podmienkou dosiahnutia vysokej miery dôveryhodnosti. Ak si centrálna banka nestojí za slovom, verejnosť jej nebude dôverovať, výsledkom čoho je strata dôveryhodnosti banky. Dôveryhodnosť je teda nevyhnutným predpokladom formovania inflačných očakávaní. V dôsledku oneskorení vplyvu transmisného mechanizmu menovej politiky sa zmeny v menovej politike prijaté v určitom momente prejavia na cenách až o niekoľko štvrťrokov, resp. rokov. Centrálne banky preto musia určiť, ako menovú politiku nastaviť tak, aby sa cenová stabilita udržala aj v budúcnosti, t. j. po tom, ako v ekonomike prebehne celý adaptačný proces.

Hoci musí byť centrálna banka predvídavá, nedokáže kompenzovať neočakávané udalosti, tzv. hospodárske šoky. V prípade cenových šokov (spôsobených napríklad zmenami medzinárodných cien komodít alebo nepriamych daní) v krátkodobom horizonte je určitá krátkodobá volatilita miery inflácie nevyhnutná. Účinky hospodárskych šokov a menovej politiky sú zároveň vzhľadom na zložitosť spôsobu, akým menová politika ovplyvňuje ekonomiku, vždy spojené s vysokou mierou neistoty. Menová politika by sa preto mala orientovať na strednodobý horizont, aby sa vyhla prehnane aktívnym zásahom a vnášaniu zbytočnej volatility do reálnej ekonomiky.

ECB čelí značnej neistote, pokiaľ ide o spoľahlivosť štatistík týkajúcich sa ekonomických ukazovateľov, štruktúr hospodárstva eurozóny  a vplyv opatrení menovej politiky na hospodárstvo. Úspešná menová politika sa nemôže spoliehať iba na obmedzený okruh ukazovateľov či na jediný ekonomický model.

 

2.1     Nástroje monetárnej politiky ECB a ich charakteristika

Základným prvkom menovej politiky ECB je kvantitatívna definícia cenovej stability. Zo strednodobého hľadiska Rada guvernérov hodnotí všetky relevantné informácie a analýzy potrebné na prijímanie menovo-politických rozhodnutí zaručujúcich udržanie cenovej stability.

Základné refinančné operácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov operácií Eurosystému na voľnom trhu. Sú to pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity, realizujú sa týždenne a ich splatnosť je obvykle jeden týždeň. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov.

Dlhodobejšie refinančné operácie sú reverzné obchody na dodanie likvidity, ktoré sa uskutočňujú mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Účelom týchto operácií je poskytnúť zmluvným stranám dodatočné dlhodobejšie refinancovanie. Vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Eurosystém v prípade týchto operácií zvyčajne vystupuje ako príjemca úrokových sadzieb.

Dolaďovacie operácie sa uskutočňujú predovšetkým ako reverzné obchody ale môžu mať aj formu devízových swapov prijatých termínovaných vkladov.  Vykonávajú sa s cieľom riadiť likviditu na trhu a regulovať úrokové sadzby najmä na zmiernenie vplyvu nečakaných výkyvov likvidity na úrokové sadzby. Dolaďovacie operácie sa môžu uskutočňovať v stave likvidity, ktorá sa mohla nahromadiť od pridelenia finančných prostriedkov v poslednej hlavnej refinančnej operácii. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích operácií sa prispôsobujú druhom operácií a konkrétnym cieľom týchto operácií. Dolaďovacie operácie zvyčajne uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných postupov. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné postupy vykonávať samotná ECB.

Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne operácie, a to prostredníctvom emisie dlhových certifikátov ECB, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto operácie sa vykonávajú vždy, keď ECB chce upravovať štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru (pravidelne alebo nepravidelne).

Štrukturálne operácie vo forme reverzných obchodov a emisie dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne operácie vo forme priamych obchodov zvyčajne vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom dvojstranných postupov. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže štrukturálne operácie vykonávať samotná ECB.

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizujú všeobecné nastavenie menovej politiky a ohraničujú jednodňové trhové úrokové sadzby. Za predpokladu splnenia určitých prevádzkových prístupových podmienok môžu zmluvné strany z vlastnej iniciatívy využívať dva druhy automatických operácií:

1. a) Zmluvné strany majú k dispozícii jednodňové refinančné operácie, prostredníctvom ktorých môžu proti akceptovateľným aktívam získať od národných centrálnych bánk jednodňovú likviditu. Za normálnych okolností neexistujú žiadne úverové či iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k týmto operáciám, s výnimkou požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba jednodňových refinančných operácií obvykle predstavuje hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby.
2. b) Zmluvné strany tiež môžu využívať jednodňové sterilizačné operácie, prostredníctvom ktorých si môžu v národných centrálnych bankách uložiť nadbytočnú likviditu. Za normálnych okolností nie sú žiadne vkladové či iné obmedzenia pre prístup zmluvných strán k týmto operáciám. Úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií obvykle tvorí dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby.

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa vzťahuje na úverové inštitúcie v eurozóne a jeho prvoradými cieľmi sú stabilizovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytváranie (alebo zvyšovanie) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška povinných minimálnych rezerv sa v prípade každej inštitúcie stanovuje vzhľadom na položky jej súvahy.

V záujme cieľa stabilizácie úrokových sadzieb systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje inštitúciám využívať priemerovanie. Dodržiavanie požiadavky na povinné minimálne rezervy sa určuje na základe denných priemerných zostatkov inštitúcie počas udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sa úročia sadzbou hlavných refinančných operácií Eurosystému.

3     Spolupráca ECB a NBS

Úroveň spolupráce Národnej banky Slovenska s Európskou centrálnou bankou sa datuje od roku 2002. Generálna rada ECB (GR) rozhodla o prizvaní guvernéra NBS na pravidelné zasadnutia GR v úlohe pozorovateľa. Od júna 2003 boli teda na tieto zasadnutia prizvaní ako pozorovatelia aj guvernéri centrálnych bánk štátov, ktoré 16. apríla 2003 podpísali Prístupovú zmluvu k Európskej únii. Zároveň Európska centrálna banka požiadala NBS, aby nominovala svojich zástupcov ako pozorovateľov do jednotlivých výborov a pracovných skupín ESCB.

Po vstupe do Európskej únie 1. mája 2004 sa guvernéri centrálnych bánk desiatich nových členských štátov vrátane NBS stali členmi Generálnej rady ECB a do každého výboru ESCB boli z NBS nominovaní dvaja členovia. Plnenie konkrétnych úloh ESCB je zabezpečované najmä prostredníctvom výborov ESCB. V súčasnosti je vytvorených 12 výborov, v rámci nich pracujú pracovné skupiny. Význam účasti predstaviteľov NBS na rokovaniach výborov je v získavaní skúseností so systémom práce v jednotlivých výboroch a v zabezpečovaní úloh, ktoré z práce výborov vyplývajú pre NBS.

ECB zabezpečuje devízové operácie a devízové rezervy. NBS spolupracuje pri operatívnom riadení devízových rezerv ECB a spravuje vlastné devízové rezervy.  Okrem toho NBS zabezpečuje platobný styk a prevádzku slovenského medzibankového platobného systému (SIPS) a tiež európskeho platobného a zúčtovacieho systému TARGET2. NBS má na starosti vydávanie bankoviek, teda zodpovedá za emitovanie eurobankoviek a euromincí do obehu.

NBS tak ako aj iné centrálne banky pre ECB zabezpečuje zber a zostavovanie štatistík, zapája sa do medzinárodnej spolupráce, ktorá sa týka vzájomnej spolupráce a podpory centrálnych bánk kvôli finančnej stabilite v eurozóne.

NBS predkladá Národnej rade Slovenskej republiky polročnú správu o menovom vývoji do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a ročnú správu o menovom vývoji do piatich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka.

NBS zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách v oblasti finančného trhu.

Záver

Cieľom tejto seminárnej práce bolo objasniť fungovanie nástrojov monetárnej politiky ECB. ESCB má dvojúrovňovú organizačnú štruktúru, zastrešuje spoločnú existenciu ECB a národných centrálnych bánk. ECB má právnu subjektivitu, ktorá umožňuje realizovať ciele a úlohy menovej politiky a využívať nástroje na ich dosiahnutie. Na dosiahnutie cieľov má ESCB k dispozícii mnoho menovo-politických nástrojov, ku ktorým patria operácie na voľnom trhu, vytváranie povinných minimálnych rezerv, dolaďovacie operácie, kt. môžu mať aj formu devízových swapov prijatých termínovaných vkladov a ďalšie. Ich cieľom je ovplyvňovanie trhových úrokových sadzieb a likvidity v bankovom systéme a usmerňovanie menovej politiky. Rozhodovaciu právomoc má ECB, ale realizácia je v kompetencii národných centrálnych bánk. NBS tak ako aj iné centrálne banky pre ECB zbiera a zostavuje štatistiky a zapája sa do medzinárodnej spolupráce centrálnych bánk kvôli finančnej stabilite v eurozóne.

 

Použitá literatúra

KOVÁČ V.: Hospodárska politika EÚ, Bratislava, MERKURY, 2010, ISBN 978-80-89458-04-2

1. LIPKOVÁ Ľ. a kolektív: Európska únia, Bratislava, SPRINT, druhé vydanie, 2011, ISBN 978-80-89393-33-6
2. Usmernenie ECB z 20. septembra 2011 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (prepracované znenie) (ECB/2011/14) Ú. v. EÚ L 331, 14. 12. 2011 (dostupné na http://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/1002/1014/html/index-tabs.sk.html)
3. VIDOVÁ, Jarmila: Hospodárska politika Európskej únie, vyd., Bratislava, EKONÓM, 2012. 147 s. ISBN 978-80-225-3451-2