Modlitby při kázání ve Spišské kapitule – slovensky

 Do vydania Žilinskej knihy Chaloupeckým najstaršou písomnou pamiatkou boli modlitby pri kázni, ktoré olomoucký bibliotékar Muller odtlacil, a ktoré si o polstoročia neskôr všimol Pastrnek. Pastrnek pamiatku znovu odtlačil, podal jej jazykový rozbor približne ju datoval a určoval pôvod jej pisateľa, predpokladal, že autorom bol Slovák niekde zo Spiša alebo z okolitých tamojších končín, túto pamiatku pokladal za staromoravskú pamiatku, jej pisár by bol býval z dialektu blízskeho poľštine. O jazyku hovorí, že je to dialekt tak zvláštny a podivný, že nemáme nič podobného v ktorejkoľvek českej pamiatke od XIV. storočia. Poukázal na početné jazykové javy, ktoré zrejme svedčia o jej slovenskom pôvode. Sám Pastrnek pripisoval text mladému kňazovi z niektorej východoslovenskej diecézy, spišskej, alebo ako vraví šarišskej, ďalej uvažuje mladý slovenský kňaz mal kázať po česky, ale východoslovenská slonenčina bola už vtedy dosť odchylná, a preto aby mu veriaci dobre rozumeli zostavil si koncept. Chcel si ho napísať po česky, ale značná rozdielnosť rodného nárečia spôsobila to že koncept sa stal zaujímavým dokumentom slovenského jazyka najmä jeho východnej vetvy. Podľa polonizmov Pastrnek súdi, že tento kňaz bol navyknutý odbavovať modlitby aj po poľsky.

Podľa toho ze v texte sa spomína pápež Sixtus IV datuje pamiatku okolo 1477, t.j. rok kedy v ktorom cisár Fridrich IV, uznáva kráľa Matyáša za českého kráľa. Vilikovský pochybuje a hovorí, že v obsahu rukopisu niet nič, čo by nútilo predpokladať, že bol písaný na Slovensku, ba že je v ňom rad vecí, ktoré sa s predpokladom slovenského pôvodu vôbec neznášajú. V spovednej modlitbe sa hovorí :”Spowedam sie panu buohu……swathemuv martinowy patronowy tochto kostola”(študijná knižnica v Olomouci). Kňaz káže v kostole sv. Martina. Taký kostol je na Spišskej Kapitule. Všimnite si hneď jazykovú stránku textu: Martinovi miesto čes. Martinu, stredoslovenské tvary miesto tohoto tochto kostola. Tu sa vyvracia český pôvod. Biskupská bazilika sv. Martina v Spiš. Kapitule je nesporne vynikajúca pamiatka. Našli sa v nej viaceré staré slovenské texty, v latinských knihách bolo veľa slovenských a poľských prípiskov. Je teda isté že v Spišskej Kapitule slovenčina mala svoje miesto. Jej okolie je slovenské a obyvateľstvo hovorí východoslovenským nárečím. Toto nárečie preniká celou pamiatkou. Za východné Slovensko hovorí predovšetkým jazyk, pretkaný východoslovenskými prvkami, najmä hláskoslovnými. Máme tu aj dve slová, ktoré by kňaz učinkujúci na Morave, sotva bol mohol použiť: jaršík(arcibiskup) a pleban, prvé u Čechov nepoznáme a druhé ako správne podotýka Pastrnek je u východoslovenských Slovanov všeobecné, označuje katolíckeho farára. Na Morave niet slov ako jaršík a pleban. Ani slovenský kňaz ich tam nemohol upotrebiť, lebo by mu veriaci asi tažko rozumeli. Pozná český jazyk a istotne by sa prispôsobil moravskému slovnému pokladu. V slovenskom prostredí samozrejme upotrebil slová, ktoré su tu zvyčajné.

 Zaujímavé je kňaz použil aj prvky stredoslovenského nárečia. Je to predovšetkým tvar tonto s o za 6(tvrdý znak) oproti dnešnému tento. Tieto doklady ukazovali, že kňaz pochádzal zo stredného Slovenska alebo zmiešanej oblasti na hranici Spiša a Liptova, ev. Gemera, ale žil dlhšie roky na Spiši a tu sa naučil tamojšie nárečie.

 Máme tu aj prvky poľského jazyka: zdrova maria, wezdrawy. Je veľmi ťažké predpokladať znalosť týchto rozličných útvarov od príslušníka iného – neslovanského-jazyka. Musel to byť kňaz, ktorý sa pohyboval po rôznych slovenských dialektických oblastiach. Je dôležité, za aký jazyk pokladal svoju reč sám autor modlitieb. Hneď na začiatku evanjelia, hovorí:” a tak sie wiklada slowenskym yazykam.. Na Morave by nebol povedal, že sa vykladá v slovenskom jazyku. Kazateľ si uvedomuje, že je medzi slovenskými veriacimi a, že číta a očividne aj hovorí slovenským jazykom respektíve jeho kostolno- kazateľskou formou, obvyklou na Spiši vlastne dodnes. Tu sa dosviedča slovenský evanjeliár, ktorý kňaz používal. Jazyk je akiste zmiešaný – slovensko český.

 Záverom možno povedať, že text sa povedal v kostole sv. Martina na Spišskej Kapitule a to v piatok po prvej pôstnej nedeli roku 1480 t.j. 25.februára , na deň mena kráľa Matyáša. Nie je to kázeň ale modlitby pri nej. Text si zostavil mladý kňaz, ktorý pochádzal najskôr z oblasti stredoslovanského nárečia alebo prechodného územia na hranici Spiša a Liptova ev. Gemera ale dlhší čas žil na východnom Slovensku a poznal tamojšiu formu slovenského cirkevného jazyka, ktorá sa s malými odchýlkami zachováva, najmä v staršej generácii aj dnes. Možno teda tento kňaz pobudol nejaký čas aj na slovensko poľskom pohraničí, kde ľud pri modlitbe požíval poľské prvky v jazyku. Bol kartuzián. Text sa dostal do moravského kláštora s fluktuáciou mníchov alebo podobne medzi jednotlivými domami rehole. Treba sa však pozrieť na celý kódex, či tam nie sú aj iné pamiatky, ktoré by ukazovali na Spiš. Možno sa niečo vysvetlí aj výskumom kartuziánov na Slovensku a na Morave.