K otázce sociálního rozvrstvení staroslovanského etnika na Slovensku – slovensky
Otázka sociálneho rozvrstvenia staroslovanského obyvateľstva na našom území organicky zapadá do rámca problémov týkajúcich sa vývinu hospodársko – spoločenského života starých Slovanov. Poznatky o živote starých Slovanov čerpáme spod zorného uhla iba jednej disciplíny – archeológie. Musíme však prihliadať aj na výsledky iných vedných disciplín napríklad jazykovedy alebo etnografie. Otázka sociálneho rozvrstvenia staroslovanského obyvateľstva na našom území bude mať a má osobitné miesto – toponomastika, čo je štúdium miestnych názvov a ich pôvod.
Vedecký charakter jej dali veľkí ľudia ako Sasinek, ktorý pristupoval ku skúmaniu miestnych názvov historicky a kriticky. Slovenské miestne názvy publikoval v Zoborskej listine z roku 1113.
Táto práca má predovšetkým poukázať na to, do akej miery možno prispieť k poznávaniu sociálneho života staroslovanského etnika na našom území. Práca pána Krajčoviča sa zameriava poznávaním sociálneho života staroslovanského etnika v Bratislavskej a Nitrianskej stolici.(priložená mapa autora).
Názvy dedín vznikli na určitom hospodársko spoločenskom stupni a boli utvorené z takých jazykových prostriedkov, ktoré v danom čase boli schopné svojím obsahom i formou označovať istý príznak sociálneho života pomenovanej osady.
Pri vzniku názvu pôsobia tri činitele 1.Pomenovateľ – pospolitosť, ktorá pomenovala objekt, alebo územie podľa sociálneho príznaku. 2. Objekt – pomenovaná osada ako nositeľ sociálneho javu. 3.a čo je dôležité – Jazykový prostriedok t.j. jazyková jednotka, ktorou bol objekt pomenovaný. Miestne názvy, ktoré sú predmetom toponomastiky, boli v historických dobách utvorené jazykovými prostriedkami. Táto okolnosť vyžaduje, aby sme k ich skúmaniu pristupovali jazykovednými metódami.
Na druhej strane však názvy označujúce v danom čase isté stránky sociálneho života osád odrážajú svojráznosť života pospolitého ľudu, ktorá ich tradíciou ako orientačný prostriedok prenáša čo je zaujímavé pre nás etnológov.
Pri jazykovednom výskume výchádzame z historických foriem zápisov miestnych názvov, po overení zdroja (listiny) jazykovo rekonštrujeme, lokalizujeme a ak sa dá identifikujeme. Po rekonštrukcii podávame etymológiu t. j. zisťujeme, akú mal skúmaný miestny jav obsahovú a formálnu stránku v dobe kedy vznikol.
Doklady a odkazy nachádzame v rôznych prameňoch ako Codex diplomaicus patrius, Historica Slovaca, ale aj už spomínaná Zoborská listina.
Príklad:
medov6nic – osada včelárov, pestovateľov medu.
Madunice okres Hlohovec, rekonštruovaný tvar zo Zoborskej listiny r.1113 …in villa Medenz…, iné doklady Stanislav – Odkryté mená slovenských mien a dedín (r.v.1947 BA), číslo stolice 25 okolie Bratislavy. Jazyková rekonštrukcia listinnej formy a jej predpokladané znenie Medenz, Medenc porovnanie maďarského Medencz – rekonštrukcia je sporná.
V súčasnom západoslovenskom nárečí je podoba mad miesto med (včelí) celkom všeobecná.
Etymológia – med6, možno medunik6 osada včelárov. (etymologický slovník Holub – Kopečný)
Ako vidieť rekonštrukcia názvu je neistá. Je však isté, že v základe je slovo med, mad s významom včelí med. To nás oprávňuje predpokladať, že sa tu v dávnych časoch pestovali včely t.j. objektom pomenovania boli sídliská včelárov. Existuje veľa názvov, ktoré majú zaujímavú históriu.(Otrokovce, Smolenice, Sokolovce, Obsolovce, Pastuchov, Štitáre, Stupava z pôvodného stopa čo bola jama na lov zvery, lovište atď.
Rozdelenie názvov usporadúvame v dvoch kategóriach:
- podľa zemepisného výskytu
- podľa toho na, ktorú oblasť sociálneho života svojím obsahom jednotlivé názvy ukazujú.
Podľa zemepisného výskytu napríklad v Bratislavskej stolici a v jej severnej časti (priložená mapa autora) sa objavuje Medovnicä, Voděrady, Stráže, Gržnžčäri, Degžt, Smoľäne.
Podľa sociálneho života v tej istej stolici obchod, tkáčstvo, medovníctvo, dechtárstvo, smoliarstvo, hrnčiarstvo a podobne.
Táto práca nám poskytla spoznať hospodársko spoločenský život v IX. až X. storočia a inventár osadných názvov, ktoré sme na tomto mieste skúmali, bezprostredne poskytuje dáta o sociálnom rozvrstvení staroslovanského etnika na Slovensku v tomto období.