Explicitační rozhovor – slovensky
Práve vlastná skúsenosť so vzdelávaním v psychoterapii priviedla Pierra Vermersche k desaťročnej práci na rozvoji techniky, ktorú nazval explitačný rozhovor.
Jedná sa o súbor techník, ktorú umožňujú supervizorovi (tomu, ktorá sa pýta) získať informácie s spôsobe, akým subjekt vykonával svoju prácu . Mimo túto diagnostickú dimenziu je rozhovor taktiež zdrojom nových poznatkov, ktoré nemal subjekt k dispozícii vo chvíli jednania = dimenzia uvedomovania si. Jadro techniky spočíva v procese VYJASŇOVANIA pomocou slovného vyjadrenia prežitého.
Supervizor sa teda svojou podporou snaží pomôcť druhému popísať spôsob, akým bola určitá akcia, určitá úloha, ktorého bol daný jedinec súčasťou realizovaný. Hlavným obecným cieľom je prehĺbiť poznanie, autodiagnostikovať a získať schopnosti využívať vlastnú skúsenosť k sebarozvoju.
Využitie explicitačného rozhovoru
Explicitačný rozhovor je potrebný všade tam, kde nestačí iba rada, alebo predpis určitého spôsobu chovania. Pomáha podporiť subjekt, aby lepšie porozumel odohranému.
Tento súbor techník je využívaný pre analýzu akcií v rôznych kontextoch(v ergonómii, didaktike, športe, hudbe) s rozličnými špecifickými cieľmi (analýza chýb, riešenie problémov, zlepšovanie profesionálneho výkonu, rozhodovanie a pod. ). Stal sa vyhľadávanou technikou pre skvalitňovanie práce .
Explicitačný rozhovor má široké uplatnenie zvlášť v školskej praxi. Môže byť využívaný aj učiteľmi v situáciách pomáhania žiakovi, ktorý hľadá príčiny svojho neúspechu. Originalita techniky spočíva v jednote citlivého vzťahového prístupu (rešpekt k druhému, etické princípy,…) Pýtanie nemá obecný charakter, ale vzťahuje s k reálnej a konkrétnej úlohe po jeho uskutočnení. Napr.: Učiteľ sa nepýta žiaka, ako sa učí na hodiny dejepisu, ale ako sa včera večer učil lekciu o francúzskej revolúcii.
Subjekt (žiak,…) získava prostredníctvom rozhovoru príležitosť reflektovať pomocou verbalizácie, čo mu pomôže transformovať v novú skúsenosť, zdroj ďalšieho učenia. To nazýva Vermersch reflexívnym zvratom. Verbalizovaná skúsenosť vytvára základ pre improvizáciu v každej novej situácii.
VEDENIE EXPLICITADČNÉHO ROZHOVORU A KONKRÉTNE POSTUPY
- Zahájenie
- Zameranie
- Vyjasňovanie
- Od vyjasňovania k rade
- Zahájenie
Zahájenie práce a nadviazanie kontaktu s partnerom je podmienkou úspechu. Samozrejmosťou je dobrovoľnosť a súhlas dotazovaného a jeho zoznámenie s cieľmi rozhovoru. Je treba navodiť atmosféru dôvery. Vermersch doporučuje formulky ako: Ak súhlasíš, navrhujem ti ,…
- Zameranie
V tejto fáze vedie supevizor dotazovaného k tomu, aby navodil určité momenty svojej prežitej skúsenosti. Dotazovanie je vždy zamerané na špecifickú úlohu: Čo sa ti zdalo najdôležitejším v situácii, ktorú si prežil?
3.Vyjasňovanie
Táto fáza je jadrom ER. Ide o popis akcie. Tento popis sa deje za pomoci drobných krôčikov, na ktoré sa supervizor dotazuje systematickým spôsobom
4.Od vyjasnenia k rade
Rýchla rada má málo šancí byť vypočutá a nebýva spravidla účinná. Preto rada musí byť výsledkom spoločnej práce.