1           Biomasa

Biomasa je organická hmota (substancia biologického pôvodu), ktorá zahrňuje rastlinnú a živočíšnu biomasu, vedľajšie organické produkty a odpady. V súčasnej dobe je biomasa najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie v Českej republike a okolitých štátoch Európskej únie s podielom okolo 80 %. V klasickej energetike sa využíva hlavne tzv. tuhá biomasa, obvykle rastlinného pôvodu (fytomasa), ktorej sa budeme venovať. Najvýznamnejším zdrojom je poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Plodiny pestované pre potreby získavania biomasy na energetické účely sa môžu deliť podľa niekoľkých kritérií, a to podľa drevnatosti: drevnaté (hlavne rýchlo rastúce dreviny) a nedrevnaté (byliny a trávy), podľa bežnosti pestovania: bežné a alternatívne a nakoniec podľa množstva úžitkových rokov: jedloleté, viacleté a vytrvalé.

 

2           Technika pre získavanie biomasy a využitie biopalív

Rozumieme ňou predovšetkým sklizňové a spracovateľské stroje, sušiace zariadenia, tvarovacie zariadenia, stroje pre dopravu a skladovanie a na koniec zariadenia pre samotné získavanie energie z biomasy.

 

2.1         Sklizňová technika

Je technika, ktorá sa využíva pre získanie (ťažbu) fytomasy priamo na mieste rastu. Podľa charakteru rastlín delíme tieto stroje na dva typy: pre sklizeň bylinnej biomasy a pre sklizeň drevnej biomasy.

 

2.1.1        Sklizeň bylinnej biomasy

Všeobecne platí, že pre bylinnú biomasu je myslené termochemické energetické využitie – spaľovanie, pyrolýza, zplyňovanie a je možné využiť množstvo variant sklizňových liniek, bežne známych z potravinárskej, krmivárskej alebo priemyslovej sféry. Nakoľko sa v tejto práci budeme venovať len spaľovaniu, nebudú nás zaujímať napríklad stroje používané pri získavaní biomasy na bioplyn, aj keď spaľovať sa dá v podstate všetko, dôležitá je však efektivita. Medzi najpoužívanejšie stroje patria:

• Kosy – na kosenie bylín, najčastejšie bubnové a diskové
• Žacie mačkače – majú lištovú kosu, po ktorej nasleduje sústava valcov slúžiacich na rýchejšie dosiahnutie požadovanej sušiny

• Zhrnovače – zhrabanie hmoty do riadku
• Lisy – používajú sa na lisovani rastlinnej hmoty (slamy, sena a senáže)
• Zberacie vozy – zber nariadkovanej rastlinnej hmoty bez kompresie

(Ochodek, Koloničný, Branc)

 

2.1.1.1       Lisy

Sú to ťahané stroje s komorou, slúžiace k listovaniu (balíkovaniu) nariadkovanej rastlinnej hmoty, čím výrazne znižujú jej objem, a tým priaznivo vplývajú na potrebu uskladňovacích kapacít. Tieto stroje zvyčajne obsahujú rezacie ústrojenstvo, ktorým danú hmotu pred tlačením narežú aby bola táto činnosť efektívnejšia. Dokážu pracovať so suchou aj vlhkou biomasou, avšak pre potreby spaľovania sa jedná výhradne o suchú, kde sa konkrétne zameriavame na slamu. Pre udržanie tvaru balíka sa využívajú uzľovače, ktoré buď špagátom alebo sieťou už nalisovaný balík zviažu. Ďalšou možnosťou výbavy je obalovací mechanizmus, ktorý dokáže balík zakonzervovať voči vonkajším vplyvom. To znamená, že pokiaľ nepôjde o látku poškodzujúcu samotnú fóliu, tak nič neprepustí dnu ani von. Z toho predovšetkým vyplýva, že takto zakonzervovaný balík by mal mať pred obalením optimálne hodnoty vlhkosti, aby nedochádzalo k degradácii živín a znižovaniu obsahu E v dôsledku znehodnocovania a kazenia.

Poznáme lisy na dva typy balíkov:

hranaté – nízkotlaké/vysokotlaké

guľaté – s variabilnou komorou (natláčané konštantne od stredu)

– s pevnou komorou (stred ostáva nedotlačený, najviac zlisovaný je okraj)

 

2.1.1.2       Zberacie vozy

Sú to ťahané (prípadne samochodné) stroje, slúžiace k zberu nariadkovanej hmoty. Využívajú sa hlavne na kratšie vzdialenosti a pre potreby, kde nie je potrebný zvoz veľkého objemu hmoty. Disponujú (väčšina) rezacím ústrojenstvom, ktoré tak isto ako u lisov má svoj opodstatnený význam. Tieto vozy využívané v podnikoch sú kvôli efektívnosti a ekonomickosti výroby v dnešnej dobe takmer vždy vysokoobjemové. Na ich vyprázdňovanie je použitý systém pohyblivého dna.

 

2.1.2        Sklizeň drevnej biomasy

 

 

3           Technika pre spracovanie a úpravu

3.1         Zariadenia na výrobu drevnej štiepky

Pre bezporuchové, funkčné vykurovanie štiepkou je dôležité najmä rovnomerné štiepkovanie dreva, ktoré potom umožňuje čisté spaľovanie.

Štiepkovanie je teda veľmi dôležitá operácia, ktorá je súčasťou prípravy vstupného materiálu, najmä drevnej biomasy!

Princíp štiepkovania spočíva v sekaní dreva podávaného pozdĺž svojej osi oproti sekaciemu nožu a protinožu, pričom dĺžku štiepok možno meniť zmenou nastavenia vzdialenosti protinoža od noža. Z hľadiska konštrukčného riešenia sekačiek sú podstatné dve, a to bubnové sekačky a diskové sekačky.

Štiepky je potrebné triediť vtedy, keď ich cieľom je energetické i technologické využitie. Obyčajné lesné štiepky obsahujú v priemere 20 % štiepok v kvalite vhodnej na priemyselné využitie a zvyšných 80 % kvalitatívne charakterizuj ú ako energetické štiepky. Nejaví sa preto ekonomické spaľovať všetky vyrobené lesné štiepky, ale iba ten ich podiel, ktorý už nie je možné využiť priemyselne pomocou v súčasnosti dostupnej technológie. Triedenie štiepok, ako podľa veľkosti, tak aj podľa hmotnosti má veľký význam pre energetické systémy, kde sú aplikované závitovkové dopravné a dávkovacie systémy. Takéto systémy sú mimoriadne citlivé na nadrozmerné kusy dreva alebo minerálne prímesi, príp. kovové telesá.

Štiepky sa vyrábajú z organických zostatkov z produkcie lesného hospodárstva, polomov, po rezoch drevnej hmoty vo viniciach, sadoch, okrasných záhradách a parkoch a zvyškov po pestovaní zeleniny a kvetín, ale aj z produkcie rýchlorastúcich drevín na vysadzovaných plantážach (vŕby, topole). Všetky tieto organické zostatky je vhodné spracovávať v štiepkovačoch či drvičoch.

Sú to stroje pre spracovávanie drevných zvyškov rôznych veľkostí a priemerov, ktoré dokážu spracovať tiež trávy, zvyšky zeleniny, listov a pod., pričom štiepku pripravia do rôznej veľkosti podľa požiadavok na konečný produkt. Štiepkovače a drviče musia rozdrviť organické zvyšky na malé častice, musia spracovávať zvyšky suché, polosuché aj

vlhké a pri práci stroja nesmie dochádzať k častému upchávaniu. Štiepkovače a drviče musia byť odolné voči oteru z prípadných prímesí spracovávaného materiálu. V týchto stroj och sa výrazne zmenšuje objem zvyškov a vytvára sa zhomogenizovaná hmota, vhodná nielen na vykurovanie, ale aj ako základ kompostov alebo ako mulčovací materiál.

 

Rozdelenie štiepkovačov a drvičov

Štiepkovače sú zariadenia k beztrieskovému deleniu dreva rezným účinkom sekacích nožov naprieč vlákien a zároveň delením na potrebnú hrúbku pozdĺž vlákien vďaka klinovému tvaru noža.

Drviče sú určené na úpravu rozmerov dreva, ktoré nie je možné sekať štiepkovačmi. Ide o drevo drobné, mimoriadne netvárne (kroviny, konáre), znečistené (stavebný odpad).

Štiepkovacie stroje a drviče sa rozdeľujú podľa spôsobu pohonu štiepkovacieho zariadenia, podľa konštrukcie zariadenia, množstva a veľkosti spracovávaných organických zvyškov, výkonnosti a spôsobu prepravy.

 

Drviace a štiepkovacie zariadenie má tvar nožovej frézy, frézovacieho valcového systému a kladivkového drviča. Drviace a štiepkovacie zariadenia bývajú realizované v tvare nožovej frézy s pevnými alebo otočnými nožmi. Veľmi častá býva aj ich kombinácia. Nože musia byť vyrobené z húževnatého a oteru odolného materiálu. Tvar nožov je rôzny podľa jednotlivých výrobcov a nožová hlava je najčastejšie uložená vodorovne. Najnovšie sa využíva šikmé uloženie nožovej hlavy pre ľahšie vedenie vetví do rezu.

 

 

Výkonnosť štiepkovačov a drvičov je daná hlavne výkonom hnacieho motora, spracovávaným materiálom, požiadavkou na hrubosť rozdrveného materiálu a veľkosťou násypky alebo vstupného otvoru drviča a štiepkovača. [9]

Štiepkovače a drviče môžu byť v prevedení buď stacionárne alebo mobilné.

 

Podľa spôsobu pohonu štiepkovačov (drvičov) je možné sa stretnúť so štiepkovačmi (drvičmi):

• s pohonom od motora bázového stroja – obyčajne sa jedná o štiepkovač, resp. drvič, s menším výkonom (štiepkovanie tenkého odpadového dreva),
• s pohonom od separátneho motora – zvyčajne ide o výkonnejší štiepkovač, resp. drvič, na štiepkovanie koncentrovaných zvyškov po ťažbe, korunových častí stromov alebo celých stromov.

 

Podľa celkového technického riešenia, usporiadania a umiestnenia agregátov sa mobilné štiepkovače drviče rozdeľujú na štiepkovače, resp. drviče:

• Zavesené na trojbodový záves univerzálnych traktorov.
• Prívesné za traktory.
• Umiestnené na podvozkoch nákladných automobilov a návesov.

 

 

Prehľadné rozdelenie:

3.2         Technológia výroby drevných peletiek

Surovinou pre výrobu peletiek je čistá, homogénna drevná hmota vo forme pilín s minimom drevného prachu, ktorý zhoršuje pevnosť peliet. Optimálne rozmery pilín sú 2 až 3 mm. Obsah vody v surovine by sa mal pohybovať okolo 10 %, tzn., že napríklad piliny priamo z píly, ktoré majú vlhkosť až do 45 % vody, sa musia sušiť. Z toho dôvodu sú vo výhode veľké drevospracujúce podniky s drevárskou výrobu, ktoré do peliet spracovávajú už suchý odpad.

Vlhké piliny sa sušia v bubnových sušičkách teplým vzduchom s teplotami okolo 160 °C, aby nedochádzalo k strate spaliteľných prchavých látok, ale odstránila sa len prebytočná voda.

Výkon sušiaceho zariadenia je dimenzovaný spravidla o niečo vyšší než výkon peletovacieho stroja, ale nerovnomernosť výkonu vyrovnáva chladiaci medzizásobník suchej suroviny. S ohľadom na stupeň technickej dokonalosti je spotreba tepla na odpar 4 až 5 MJ/kg vody a podľa obsahu vody vstupnej suroviny do sušičky sa stanoví potreba palív pre ohrev sušiaceho vzduchu, pričom je veľmi dôležité poznať, resp. garantovať vlhkosť palivového dreva používaného na vykurovanie sušičky. [9]

 

Do výrobného procesu väčšinou neprichádza surovina v optimálnom tvare, ale ako piliny, hobliny, kúsky dreva, a preto je potrebné ju pred vlastnou peletizáciou homogenizovať, upraviť častice na vhodnú veľkosť.

 

To sa zaisťuje výkonným kladivkovým drvičom, väčšinou pred peletizátorom. Len výnimočne sa tento stroj vynecháva a nahrádza triedičom. Príkon drviča sa svojou spotrebou približuje spotrebe peletizátora. Pokiaľ technologický stav suroviny dovoľuje homogenizátor vynechať, docieli sa značná úspora investičných i prevádzkových nákladov. Pri dostatku suroviny postačí k jej úprave vhodná sústava sít.

Hlavným strojom výrobnej linky peletiek je pretlačovací, matricový lis. Vyrába sa v niekoľkých konštrukčných prevedeniach, ako tanierový, plochý, prstencový, a pod.

 

ZÁVITOVKOVÝ PRETLÁČACÍ STROJ

Princíp a konštrukcia závitovkového pretláčacieho stroja je jednoduchá. Závitovkový podávač 2 je súčasne aj nástrojom tohto lisu. Dodáva materiál 7 do lisovacej komory 3 a zároveň ho aj stláča. Pod vysokým tlakom je materiál pretláčaný cez kruhovú matricu 1. Teplota lisovacej komory je stabilizovaná chladiacim zariadením 4. Pretlačené pelety sa ulamujú po dotyku s pevnou doskou 5. Výhodou princípu je plynulý chod, jednoduchá výmena matrice, teda aj zmena priemeru peliet. Medzi nevýhody môžeme zahrnúť potrebu chladiaceho zariadenia a nízky hodinový výkon. [9]

 

HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVÝMI KLADKAMI A VALCOVOU MATRICOU

Pri tomto spôsobe peletovania sa materiál dodáva v smere osi matrice 2. Vzhľadom na rotačný pohyb, ktorý vykonáva matrica, sa materiál premiešava. Valcové kladky 1 sú upevnené na unášači, ktorý sa neotáča. Kladky sa otáčajú len okolo svojej osi. Peletky 4 sú po prechode matricou odrezávané nožmi 3, ktoré sú pevne ukotvené na ráme stroja.

Pri rotačnom pohybe sa matrica ani valce nedotýkajú. Výhodou konštrukčného riešenia je minimálne opotrebovanie kladiek a matrice, nevýhodou nerovnomerné dodávanie materiálu pod obe kladky.

 

HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVOU MATRICOU A LISOVACÍM ROTOROM

Konštrukcia peletovacieho stroja je zhodná s predchádzajúcou konštrukciou. Rozdiel spočíva len v odlišnosti nástroja a kinematických pomeroch. Materiál je v komore lisovaný otáčajúcim sa rotorom 1. Po pretlačení cez otvory v matrici 2 je odrezaný nožmi 3, ktoré sú spojené s matricou a rotujú v opačnom smere ako rotor.

V porovnaní s predchádzajúcim riešením možno medzi výhody tohto riešenia zaradiť jednoduchšiu konštrukciu. Nevýhodou je vyššie trenie medzi nástrojom a matricou a z toho vyplývajúce rýchlejšie opotrebenie rotora.

 

HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S OZUBENÝMI KOLESAMI

 Takýto peletovací stroj sa skladá z páru dutých valcov, ktoré majú po obvode ozubenie 1, v ktorom sú navŕtané otvory, cez ktoré sa materiál 4 pretláča dovnútra valcov. V dutinách valcov uložené nože 2 režú vylisované pelety 3. Výhodou princípu je jednoduché dávkovanie materiálu, ako aj fakt, že nedochádza k dotyku medzi kolesami. Naopak, malý počet zubov je príčinou malého hodinového výkonu.

 

VERTIKÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVÝMI KLADKAMI A PLOCHOU MATRICOU

K peletovaniu dochádza medzi dvomi alebo viacerými kladkami 2 uloženými na statických hriadeľoch a plochou kruhovou matricou 1 s otvormi požadovaného priemeru. Matrica je poháňaná závitovkou.

Keďže je materiál 6 dodávaný zhora, je rovnomerne rozdelený po celej ploche matrice. Pod matricou sú uložené nože 4, ktoré pelety 5 po ich vylisovaní režú. Lisovacie kladky sú permanentne pritláčané k povrchu matrice.

Výhodou princípu je rovnomerné dávkovanie materiálu a dynamická vyváženosť systému, nevýhodou pomerne vysoké a nerovnomerné opotrebenie kladiek.

 

 

3.3         Drevné brikety

Brikety sú valcovité telesá s dĺžkou asi 15-25 cm vyrobené z odpadovej biomasy drvením, sušením a lisovaním bez akýchkoľvek chemických prísad. Lisovaním sa dosahuje vysoká hustota (1200 kg/m³), čo je dôležité pre objemovú minimalizáciu paliva. Drevné brikety sú palivom porovnateľným s drevnými peletami, čo sa týka výhrevnosti a technológie výroby. Avšak nemožnosť automatizácie spaľovania z nich robí palivo pre využitie v krboch, prípadne otvorených ohniskách a pod. Vzhľadom k ich vysokej cene v porovnaní s úžitkovými vlastnosťami nie sú preto vhodné pre trvalé vykurovanie.

 

4           Spalovacia technika (kotle)

Rozdelenie zdrojov tepla podľa spôsobu dodávky paliva :

1. a) kotle s periodickým dávkovaním paliva,
2. b) kotle s ručnou obsluhou,
3. c) kotle s poloautomatickým riadením,
4. d) kotle s automatickým riadením.

 

Rozdelenie zdrojov tepla z hľadiska prívodu spaľovacieho vzduchu :

1. a) s prirodzeným prívodom spaľovacieho vzduchu,
2. b) s núteným prívodom spaľovacieho vzduchu pomocou ventilátora .

 

Z hľadiska konštrukčného sa kotle na pevné palivo skladajú z nasledovných základných častí:

spaľovací priestor – časť vnútorného priestoru kotla, kde prebieha spaľovanie paliva,

ohnisko – časť kotla na pevné palivo, skladajúce sa z roštu a zo spaľovacieho priestoru,

zásobník paliva – priestor v ktorom je umiestnené palivo,

rošt – súčasť kotla na pevné palivo určená k spaľovaniu paliva vo vrstve, prípadne k odstraňovaniu pevných zbytkov spaľovania z ohniska,

rozvody primárneho a sekundárneho vzduchu – priestory vo vnútri kotla, ktorými prúdi vzduch na spaľovanie,

kotlové teleso – súčasť kotla, v ktorej sa ohrieva teplonosná látka,

popolník – priestor v kotle na pevné palivo, v ktorom sa zhromažďujú pevné zbytky spaľovania, prepadnuté alebo vynesené roštom,

popolníková zásuvka – vyberateľná nádoba určená k odstráneniu pevných zbytkov spaľovania z popolníka,

spalinové cesty – priestory vo vnútri kotla, ktorými prúdia spaliny,

výmenník tepla – časť kotla, v ktorej odovzdávajú spaliny teplo teplonosnej látke. Vo väčšine prípadov sa používajú rúrkové výmenníky tepla jedno až trojťahové.

 

Zdroje tepla na spaľovanie dreva podľa spôsobu horenia je možné rozdeliť do nasledovných skupín:

1. a) kotle s prehorievaním
2. b) kotle so spodným horením
3. c) kotle so splyňovaním dreva

 

Väčšina malých kotlov na drevo je vybavená zásobníkom a palivo do kotla je potrebné dodávať ručne (približne 1 až 2 krát denne). Na trhu však existujú aj kotle s automatickým podávaním paliva, ktorým sú zvyčajne drevné štiepky alebo pelety, pričom palivo sa skladuje v osobitnom priestore. Automatické kotle si regulujú dodávku paliva samostatne s ohľadom na spotrebu domu. V prípade väčších kotlov na drevo vykurujúcich objekty, ako sú napr. poľnohospodárske farmy, sú úspory energie zvyčajne dostatočné na to, aby bol inštalovaný automatický zásobník s podávačom dreva.

Za posledných 10 rokov prekonali kotle na drevo značný technologický vývoj a ich účinnosť spaľovania je veľmi vysoká. Zlepšenie bolo dosiahnuté hlavne v stavbe spaľovacej komory, dodávke vzduchu a automatickej regulácii spaľovania. Výsledkom nie je len vysoká účinnosť (75 – 90 %) ale aj nízke emisie.

 

4.1         Kotle s prehorievaním dreva

Najjednoduchšie kotle na drevo, tzv. prehorievacie kotle, pracujú na podobnom princípe ako klasické pece na drevo. Ich usporiadanie je také, že vzduch vniká zospodu kotla a prechádza hore cez palivo. V takomto prípade drevo prehorieva veľmi rýchlo a plyny nezhoria úplne, pretože teplota kotla je relatívne nízka. Väčšina plynov uniká do komína a spolu s ňou aj užitočná energia. Plyny majú tiež veľmi malý priestor na odovzdanie svojej energie inému médiu napr. vode. Takéto kotle zväčša nie sú vhodné na spaľovanie dreva, pretože ich účinnosť je nízka – približne 50%.

 

4.2         Kotle so spodným horením

Kotle so spodným horením sa líšia od prehorievacích kotlov. Vzduch sa totiž neprivádza naraz k celému objemu paliva, ale len k jeho časti, pričom horí len spodná vrstva dreva. Zvyšok dreva sa vysušuje a pomaly sa z neho uvoľňujú plyny. Pridaním dodatočného vzduchu priamo do plameňa dochádza k horeniu plynov. V moderných kotloch tohto typu je spaľovacia komora z keramiky, ktorá je dobrým izolátorom a udržuje teplo vo vnútri komory. Tým sa dosahuje vysoká teplota spaľovania a účinnejšie horenie. Bežná účinnosť takýchto kotlov je asi 65-75%.

4.3         Kotle so splyňovaním dreva

Splyňovacie kotle sú najúčinnejšie zariadenia a sú konštruované tak, aby pri horení paliva dochádzalo k pyrolytickej destilácii, pri ktorej sa všetky spáliteľné zložky paliva splyňujú. Spaľovanie prebieha trojstupňovým procesom v jednotlivých zónach kotla:

1. zóna – vysúšanie a splyňovanie drevnej hmoty,
2. zóna – horenie drevného plynu na tryske s prívodom predohriateho sekundárneho vzduchu,
3. zóna – dohorievanie v nechladenom spaľovacom priestore.

Takto riadený systém spaľovania zaručuje vysokú účinnosť – často až 90 %. Pritom býva výkon kotla plynulo regulovateľný od 40 % do 100 %. Spaľovací priestor vrátane trysky býva vyrobený zo špeciálnych žiaruvzdorných materiálov. Riadenie prevádzky kotla zabezpečuje elektronický regulátor v závislosti na prevádzkovej teplote a jej predvoľbe.

Vzhľadom na vysoký stupeň automatizácie splyňovacích kotlov prevádzka takýchto zariadení kladie minimálne nároky na obsluhu. Obsah násypky dreva postačí minimálne na 8-12 hodín prevádzky pri strednom výkone. Väčšina splyňovacích kotlov umožňuje prevádzku v tzv. tepelnej rezerve, kedy kotol vydrží v útlme až 24 hodín bez zásahu obsluhy. Aj po uplynutí tejto doby zaistia spínacie hodiny nábeh kotla na plný výkon. Pri výpadku elektrického prúdu prejde kotol automaticky do tepelnej rezervy. Odstraňovanie popola sa vykonáva približne raz za 3-5 dní. Pri automatickej prevádzke s dodávaním paliva zo zásobníka pracuje kotol bezobslužne podobne ako kotol na plyn alebo elektrický bojler. Osobitný režim zaisťuje potrebnú dodávku tepla počas denných aj nočných hodín, kedy stačí vykurovaný objekt len temperovať. Kotle sú určené pre montáž do systému s núteným obehom aj samotiažnou cirkuláciou. Kotol zvyčajne musí mať samostatný komín, ktorý by mal byť dostatočne tepelne izolovaný.

V splyňovacích kotloch je možné spaľovať suchú drevnú hmotu, prírodné drevné odpadky v celej škále podôb od štiepkov cez polená s dĺžkou až 80 cm a priemerom až 30 cm až po drevené brikety alebo pelety. V kotloch by sa však nikdy nemalo spaľovať drevo natreté farbou alebo lepené lepidlom, nakoľko tieto prímesi vedú pri spaľovaní k tvorbe toxických látok.

 

5           Výhrevnosť palív

• Koks 27,49 MJ/kg
• Zemní plyn 33,48 MJ/m3
• Propan 46,40 MJ/kg
• Dřevo palivové 14,62 MJ/kg
• Dřevěné brikety 16,21 MJ/kg
• Sláma obilná 15,50 MJ/kg
• Motorová nafta 42,61 MJ/kg
• Autobenzín 43,59 MJ/kg
• Papír 14,11 MJ/kg
• HU prachové – Most 11,72 MJ/kg
• HU tříděné – Most 17,18 MJ/kg
• HU prachové – Sokolov 10,49 MJ/kg
• HU tříděné – Sokolov 14,17 MJ/kg
• ČU prachové – Ostrava 22,78 MJ/kg
• ČU energetické – Ostrava 29,21 MJ/kg
• ČU prachové – Kladno 15,57 MJ/kg
• ČU energetické – Kladno 22,61 MJ/kg
• Kaly – Ostrava 16,71 MJ/kg
• Komunální odpad 9,12  MJ/kg

 

6           Objemové hmotnosti

6.1         Objemové hmotnosti palív zo slamy

STAV PALIVA	OBJEMOVA HMOTNOST (kg/m3)	HMOTNOST KUSU (kg/kus)	ZPŮSOB MANIPULACE
Sláma řezaná	40-60	0,0	mechanicky
Nízkotlaké balíky	60-80	5	ručně i mechanicky
Vysokotlaké balíky	80-120	10	ručně i mechanicky
Obří balíky válcové	60-90	350	jen mechanicky
Obří balíky kvádrové	80-160	400	jen mechanicky
Brikety	350-600	0,5-1	ručně i mechanicky
Pelety, granule	300-550	0,01	ručně i mechanicky

 

6.2         Objemové hmotnosti palív z dreva

STAV PALIVA	OBJEMOVÁ HMOTNOST (kg/m3)	HMOTNOST KUSU (kg/ks)	ZPŮSOB MANIPULACE
Hobliny	40-60	0,01	ručně i mechanicky
Piliny, prach	120-180	0	mechanicky
Štěpka1/	180-260	0,02-0,1	mechanicky
Polínka 30-50 cm	250-500	1-3	ručně
Polena 100 cm2/	300-550	10-20	ručně i mechanicky
Polena 100 cm3/	420-630	15-30	ručně i mechanicky
Brikety4/	400-650	1-2	ručně i mechanicky
Pelety, granule4/	450-650	0,02	mechanicky

Poznámka: ^1/ podle obsahu vody, ^2/ měkká dřeva, ^3/tvrdá dřeva, ^4/sypná hmotnost

6.3         Objemová hmotnosť dreva

 

6.4         Objemová hmotnosť vybraných palív

 

7           Pojivá v peletách

Podľa toho čo som sa dočítal, tak pri výrobe peliet sa pojivá nepoužívajú. Je to zbytočné a ekonomicky neefektívne.

Niekoľko faktov:

– veškeré pojivá sú nežiadúce (hlavne v spalovacom procese)

– k výrobe peliet je prísne zakázané používať chemické a syntetické pojivá

– melasa sa pridáva do krmivárskych peliet

(Pelety jsou drobné válce tzv. granuláty z biomasy (dřevní, rostlinné atd). Pelety se vyrábějí lisováním za vysokého tlaku a neměli by obsahovat dodatečná pojiva (např. melasu a podobně) neboť tyto pojiva způsobují velice nepříjemné zanášení kotlů.)

 

Citácia k procesu peletizácie:

Mírně vlhký materiál se při stlačení mezi válce a matrici tlačí do kónické díry v matrici a dojde k uvolnění energii. Tím se matrice i válce zahřejí na teplotu 90°C až 110°C. Díky tomu se uvolní pojivo ( lignin) obsažené v materiálu a dojde ke spojení pelety. Proces je velmi jednoduchý a rychlý. Nepřidává se žádné umělé pojivo! Pro zkvalitnění pelet z materiálů které mají nižší výhřevnost (sláma, plevy) se často používá přimíchávání materiálů s velkou výhřevností jako je slunečnice, řepka atd.