Improvizace jako součást edukace na speciálních základních školách – slovensky
Dr. Erika Chovancová majúc na zreteli formovanie koordinačných schopností žiakov doporučila niektoré pohybové spoločenské hry. V tejto súvislosti upozornila, že zámerné ovplyvňovanie formovania koordinačných schopností spadá do obdobia mladšieho školského veku, do elementárnej školy. Ide o formovanie rýchlostné koordinačné a kinesteticko – diferenciačné schopnosti, o formovanie rytmickej a reakčnej schopnosti a od 4. ročníka aj o rovnováhovú schopnosť. V kontexte možnej tvorivosti, literárnej a dramatickej improvizácie je možné v rámci týchto metód sledované pohybové vlastnosti tiež formovať, pretože pohyb je tiež účelový, štylizovaný, ale aj prirodzený, výkonnostný a rytmický, o tom improvizácia je. Pani doktorka upozorňuje na viaceré druhy hier, niektoré z nich súvisia s literárnou a dramatickou improvizáciou:
„Hry s loptou – žiaci sa učia loptu podávať, kotúľať, chytať, kopať, zasahovať cieľ (lopta ako rekvizita).
Hra na hada – žiaci sa držia v zástupoch za boky, hlava má za úlohu čo najrýchlejšie chytiť chvost, keď sa to podarí, prechádza prvý na miesto posledného a hra sa opakuje.
Chôdza vzad – hromadne sa presúvajú skupiny k určenému cieľu (pantomimická chôdza, znázorňuje pohyb a pracuje celé svalstvo).
Hra na zvieratka – žiaci pohybom napodobňujú bociana, zajaca, žabu, slona, kenguru, raka, medveďa, mačku, kačku a pod. Hru riadi učiteľ slovami: „Ja, mocný čarodejník, mením vás na…“[1]
- Nowaková a Z. Paľová sociálnu hru nazvali riešením konfliktov a tvorbou pravidiel. Jej vzťah k tvorivosti je v tom, že vytvára priestor pre vyrozprávanie sa žiakov o závažných problémoch, ktoré ich trápia doma, v škole. Táto metóda je relaxačná, pretože ventiluje vnútorný svet žiakov. Je síce potrebné, aby tento metodický návod bol učiteľom prispôsobený na podmienky špeciálnej školy. Metóda rozvíja komunikáciu, vytvára kľudnú atmosféru a pozitívne sociálne väzby.
„Sebapoznanie“ – každý účastník mal za úlohu na čistý papier obkresliť svoju ruku a potom vpísať do dlane slovo sebapoznania a do prstov päť kladných vlastností.
Sebapoznanie a sebaúcta sú totiž dôležitým predpokladom úcty k druhým. Len keď si budeme vážiť samých seba, budeme si vážiť a rešpektovať aj tých ostatných.“[2]
Kukučky – táto hra predstavuje po psychickej stránke relaxačný prostriedok, pretože žiaci prostredníctvom neho na niekoľko minút v procese edukácie sa prestanú vyučovať a zahrajú sa na kukučky. Cieľom hry je správne určiť kto po vyzvaní zakukal. Po stránke formovania sa osobnosti táto metóda formuje vnem, sluch, pozornosť, po stránke psychologickej ventiluje napätie v podvedomí žiaka.
Hra na sochy – každé dieťa znázorňuje sochu a učiteľ určí žiaka, ktorý opíše čo znázorňujú. Podstatou tejto hry je zefektívniť dynamiku vyučovacej hodiny. Hra nemá byť dlhotrvajúci, má sa realizovať maximálne 10 minút, a tým sa spolu podieľať na adaptabilite psychiky ku zmenám na vyučovacej hodine.
[1] CHOVANCOVÁ, E.: Hry na hodinách telesnej výchovy v prírodnom prostredí zamerané na rozvoj koordinačných schopností. In: Manažment školy v praxi, 2007, č. 11, s. 19
[2] NOWAKOVÁ, O., PAĽOVÁ, Z.: Riešenie konfliktov a tvorba pravidiel. In: Orava Journal, 2001, r. 2, č. 4, s. 51