Alternativní metoda tvořivé dramatiky – slovensky
Psychologičky Helena Hrubišková a Eva Marušincová v odbornom časopise Pedagogická revue vo svojom článku sa dotkli existencie alternatívneho školstva. V otázke možných zmien, ktoré sú medzi základným a alternatívnym typom škôl v klíme, vedomostiach, v osobnostnom profile správania, vrátane prežívania nárokov školy. Pre nás je podstatné to, že upozornili na isté prednosti, ktoré alternatívne školy vytvárajú v sociálnej klíme, teda v prostredí, kde sa žiaci učia. „ Dominantným cieľom alternatívnych škôl je rešpektovanie jedinečnosti osobnosti dieťaťa, rozvoj jeho pozitívneho sebahodnotenia, formovania optimálnych interpersonálnych vzťahov, vrátane humanizácie vzťahu učiteľ – žiak.“[1] Obidve autorky poukazovali na to, že alternatívne školstvo prináša uvoľnenosť, väčšiu slobodu pre žiakov, pomalšie tempo a menej náročné učenie, dokonca sa zlepšila aj školská dochádzka. Pre nami sledovaný problém inovácie vzdelávacích alternatívnych metód, ich poznatky vytvorili priestor pre overenie dvoch alternatívnych metód, ako inovačného prostriedku edukácie v špeciálnej základnej škole. Hra, či už ako spoločenská alebo literárno-dramatická hra, predstavuje výchovný spôsob edukácie a práve preto, že je to výchovný spôsob, umožňuje nám podľa Zákona č. 356/2004 Zb. z. aj integráciu týchto žiakov. Napr. hodiny literatúry s intaktými žiakmi, alebo aj hudobnú výchovu, telesnú výchovu, pohybové hry. A. Petty vo svojom článku o modernom vyučovaní podčiarkol otázku Ako učiť?, čím chcel zvýrazniť, že v príslovke „ako“ je podstata inovácie a alternatívnych metód edukačných činností na vyučovacích hodinách. Z množstva príkladov na didaktické pravidlá a princípy, uvádzame jeho doporučenia nasledovne:
„1. Plán vyučovacej hodiny: formulovanie cieľa a výber činností, ukážka, činnosť, oprava a kontrola, vybavovacie pomôcky, aktívne opakovanie, demonštrovanie.
- Prostredie triedy: spôsob rozsadenia žiakov, teplota učebne, vetranie, svetlo, bezpečnosť vyučovania.
- Učebné pomôcky: ich výber, návrhy a použitie.
- Realizácia plánu hodiny: úvod, jadro, záver hodiny.
- Komunikácia: spätná väzba, vysvetľovanie, zhrnutie učiva.
- Učiteľove vzťahy k žiakom: empatia, raport, disciplinovanosť, humor, reakcie na pocity žiakov.
- Motivácia: podpora fantázie, ocenenie žiakov, znalosť učebných cieľov, úspech žiakov, znalosť zmyslu ich učenia sa.
- Boli ciele hodiny splnené: test, domáca úloha.
- Všeobecné poznámky: efektívnosť hodiny, návrh na zlepšenie, prejavenie sa jedného princípu vyučovania.“[2]
[1] HRUBIŠOVÁ, H., MARUŠINCOVÁ, E.: Zmeny v charaktere sociálnej klímy tried a v motivácii učenia sa žiakov alternatívnych škôl po prechode do školy tradičného typu. In: Pedagogická revue, 1998, r. 50, č. 4, s. 338
[2] PETTY, G.: Moderní vyučování. Praktická příručka. In: Pedagogická revue, 1997, r. 69, č. 3-4, s. 196-197