Šílenství prince Hamleta – slovensky
Psychologická charakteristika literárnej postavy
Šialenstvo princa Hamleta
Šialenstvo princa Hamleta
O hra Hamlet možno hovoriť ako o renesančnej psychologickej dráme mladého človeka, ktorej dej je založený na motíve vraždy a pomsty.
Dej
Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor, začína sa slovami „Niečo je zhnité v štáte dánskom.“ V Dánsku panuje kráľ Hamlet, ktorý náhle zomiera. Jeho syn, princ Hamlet, sa vrátil zo polovačky a zistí, že kráľom sa stal jeho strýko Claudius a vzal si jeho matku za ženu. Hamlet je nešťastný a v noci sa mu zjaví duch mŕtveho kráľa. Ten prezradí, že bol zavraždený Claudiom a prosí Hamleta o pomstu.
Hamlet uvažuje akým spôsobom. Nechce vykonať pomstu, ale túži dosiahnuť spravodlivosť a ukázať svetu pravdu. Rozhodne sa predstierať šialenstvo a zavolá na kráľovský dvor hercov, ktorí presne zinscenujú kráľovu smrť. Claudius a jeho žena Gertrúda to pochopia a pošlú Hamleta do Anglicka. Chcú ho tam zavraždiť (prostredníctvom listu), ale nepodarí sa im to.
Hamlet má svoju milú Oféliu, dcéru kráľovského donášača Polonia. Hamlet vycítil, že Polonius vypočúval jeho rozhovory s kráľovnou a zabije ho. Ofélia sa pomätie, spadne do rieky a utopí sa. Pochovávajú ju práve v ten deň, keď sa Hamlet vracia do Dánska.
Kráľ Claudius chce princa Hamleta opäť dať zabiť. Využije pritom Laerta, brata Ofélie. Claudius ho primäl, aby vyzval Hamleta na súboj, pričom Laertes má otrávený meč. Pre smädného je navyše pripravené otrávené víno.
Laertes Hamleta bodne, ale potom si nechtiac vymenia zbrane a Hamlet zasiahne Laerta. Kráľovná Gertrúda nevedomky vypije otrávené víno. Hamlet tesne pred smrťou zabije ešte Claudia. Laertes predtým, než umrie, vypovie pravdu.
Hamletov priateľ Horácio sa tiež chcel zabiť, ale umierajúci Hamlet ho presviedča, aby žil a mohol povedať pravdu.
Psychologická charakteristika:
Je otázne, či nebol Hamlet skutočne šialený. Ale na niekoľkých miestach bolo naznačené, že šialenstvo Hamlet iba predstieral.
Polóniu popisuje Hamletovo správania takto:
„Trebárs je to šialenstvo, napriek tomu je v tom poriadok.“
Polonius tým vystihol charakteristiku G. s. – jeho logiku a určitú štruktúru, ktorá je v súlade s poňatím šialenstva pacienta.
Sám Hamlet svoj podvod slovami:
„Som šialený severo-severo-východne, keď vietor vanie z juhu, rozoznávam poštolu od pilicha.
(Dejstvo II., výstup druhý)
Tento výrok vyjadruje ďalšie dve skutočnosti – situačná podmienenosť G. s. /keď vietor vanie z juhu/ a zámer Hamleta odhaliť svojim predstieraným šialenstvom vraha svojho otca.
Ganserov syndróm:
Ako prvý popísal „syndróm takmer správnej odpovede“ alebo „syndróm zliatanín“ v r. 1898 J. S. Ganser v nemeckom časopise Archív psychiatrie a nervových chorôb (Youngson, 2000). Podľa psychologického slovníka (Hartl, Hartlová, 2002) je G. s. súbor symptómov, z ktorých najhlavnejším patria predstierané poruchy myslenia a pamäte, zmätené správanie, halucinácie, paranoidná zameranosť. Toto správanie bolo pozorované u skupiny väzňov žijúcich v napätí pred odsúdením, taktiež u vojnových zajatcov, po epileptických záchvatoch, organických poruchách mozgu.
Podľa MKCH-10 je zaradený do F40-49 – F 44.80. Je nazývaný tiež pseudodemencia (Raboch, 2006).
Tento syndróm postihuje skoro vždy mužov. Niekedy sa objavuje u ľudí v situáciách disociatívnej fúgy a u pacientov s amnéziou a občas tiež u schizofrénie, paralýzy, alkoholizmu a depresii. Častejšie však u tých, ktorý zjavne psychiatrickou poruchou netrpia. Zo situácie, že sú považovaný za „bláznov“ ťažia nejaké podstatné výhody.
Ganserov syndróm je z hľadiska klinickej psychológie a diagnostiky ľahko odhaliteľný. Pokus predstierať šialenstvo je neprimerané, takže pretvárka vyjde okamžite najavo. Z odpovede je jasné, že otázka bola pochopená.
Ľudia s Ganserovým syndrómom predstierajúcich demenciu spoliehajú na neprítomný výraz, otvorené, slintajúce ústa a konverzáciu obmedzenú na „hmm…“.
Syndróm úplne nezapadá do žiadnej diagnostickej kategórie, je ho možné popísať aj ako disociatívnu poruchu (Youngson, 2000). Z diagnostického hľadiska je však ťažké rozhodnúť, či je G.s. skutočne psychiatrickou kategóriou, alebo je len trikom na prežitie v nepriateľskom svete.
Použitá literatúra:
Hartl, P., Hartlová, H.: Psychologický slovník, Portál, Praha 2004. ISBN 80-7178-303-X
Youngson, r.: O šílenství, podivínství a genialitě, Portál, Praha 2000. ISBN 80-7178-401-X