Pravlast Romů a jejich migrace – slovensky
Skutočnosť, že na svete žije okolo 14 miliónov Rómov, z toho v Európe vyše 10 miliónov, je všeobecne známa. Odlišujú sa od pôvodného obyvateľstva nielen tmavšou farbou pleti, očí a vlasov, ale aj kultúrou a jazykom. Nemajú vlastný štát, žijú roztratení medzi ostatnými miestnymi obyvateľmi. Niekde ich volajú Cigáni, Zingari, Gitanos alebo Gypsies. Aj oni sa označujú rôzne, najrozšírenejšie je Roma – po slovensky Rómovia.
K rekonštrukcii dejín Rómov sú nám k dispozícii len historické písomné záznamy z pier príslušníkov majority, ktoré vždy ostanú len pohľadom zvonku. Spoločenstvo jednotlivých krajín, územiami ktorých Rómovia prechádzali, zachovali svedectvo o nich väčšinou tam, kde s nimi nechtiac prichádzali do styku. Dlhší čas prevládal názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta. Teraz však vieme, že ich pôvod nachádzame v Indii. Tam patrili k chudobnejšej kočovnej skupine obyvateľov a živili sa kováčstvom, spracovaním hliny, kože, dreva a prútia, z ktorého vyrábali metly, plietli košíky, chovali a predávali kone, alebo na obživu si zarábali hudbou a tancom. Vedecké základy romistiky podložili filológovia Angličan W. Marsden, Nemci J. C. Ch. Rűdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí sa zaoberali jazykovedným porovnávaním rómčiny a indických jazykov.[1] Mnohí autori uvádzajú rôzne miesta, kde žili kedysi Rómovia. Najčastejšie sa uvádza ako vierohodný fakt, že skutočnou pôvodnou pravlasťou dnešných Cigánov bola severozápadná India – územie Pandžábu, kde jednotlivé rodové skupiny žili nomádskym spôsobom života.[2] Postavenie Rómov v Indii bolo prísne hierarchického charakteru vo forme kást, podobne ako je tomu dodnes. Vtedajšie triedne usporiadanie predstavovalo 4 základné kasty: Brahmani – kňazi, Kšatrijovia – vojaci; Vajšiovia – obchodníci, Šudrovia – remeselníci a roľníci. Kasty boli prísne endogamné (výber partnera len z vlastnej kasty) a príslušnosť len k niektorej z nich prísne limitovala profesionálnu aktivitu, spoločenské zariadenie, právne postavenie, výber partnera a i formy na spoločenskom dianí. Brahmani mali najväčšiu moc a vplyv, keďže boli vzdelaní a mali odjakživa im patriace výsadné postavenie. Kšatrijovia predstavovali predovšetkým výkonnú moc Brahmanov. Taktiež boli veľmi vplyvní a bohatí. Vajšiovia boli slobodní ľudia, ktorí za lacný peniaz skupovali produkty Šudrov. Pokiaľ boli len trochu šikovnejší, dokázali si nahonobiť značný majetok. Najspodnejšiu vrstvu spoločnosti tvorili Šudrovia, ktorých tiež nazývali páriovia (v preklade dno spoločnosti, spodina) alebo nedotknuteľní (bez zjavného dôvodu sa doslova nesmeli ani dotknúť príslušníkov vyšších troch vrstiev). Šudrovia boli vlastne predkami dnešných Rómov, ktorí boli vybavení úžasnou empatiou, pričom nesmeli vedieť čítať, písať, zúčastňovať sa náboženských slávností a vôbec sa nesmeli podieľať na vyspelej indickej kultúre. Ich činnosť spočívala v manuálnom zhotovovaní rôznych výrobkov, výrobe potravinárskych produktov, či rozmanitých a často až podradných službách.[3] Dokázali hovoriť to, čo ľudia chceli počuť, pričom sa nezaoberali tým, či je to vlastne pravda. Svojím vzhľadom, spôsobom života, stavaním príbytkov a taktiež aj ich náboženské cítenie, to všetko má dodnes v sebe prvky pochádzajúce z Indie.[4]
Na základe našich štúdií môžeme usúdiť, že dejepisci sa dlho nemohli zjednotiť na tom, čo bolo skutočnou príčinou odchodu Rómov z Indie. Najpravdepodobnejšou skutočnosťou sa zdá byť odchod za prácou, keďže India ako jeden z najľudnatejších štátov sveta, mala v tom období okolo pol miliardy obyvateľov. Samotný odchod Rómov z Indie prebiehal v migračných vlnách – od seba vzdialených aj niekoľko storočí, v rozmedzí 3 – 10. storočia. Na ceste na západ sa rómske skupiny nezdržiavali v jednotlivých krajinách rovnako dlhú dobu. Približná dĺžka pobytu sa dnes stanovuje podľa početnosti výskytu cudzích alebo prevzatých slov v rómčine. Dlhšiu dobu sa Rómovia zdržiavali v oblasti Perzskej ríše a Arménii.[5] Niekoľko storočí Rómovia ďalej zotrvali v gréckej jazykovej oblasti a s gréčtinou sa stretli ešte pred prekročením úžiny Dardanely. Výskumy porovnávacej jazykovedy naznačujú, že rómsky jazyk patrí k indoeurópskym jazykom severnej Indie.[6] V pohyblivom svete Rómov a kočovníkov nadobúda jazyk veľký význam ako prvok identity.
Keďže Rómovia putovali v jednotlivých etapách, v maloázijskej oblasti sa od hlavného prúdu smerujúceho cez Balkán do Európy, odštiepil menej početný prúd, ktorý zamieril do Afriky. Na africkom území sa časť Rómov usadila a vytvorila tak základ rómskeho osídlenia tejto časti sveta. Ostatní Rómovia putovali ďalej až na Pyrenejský polostrov a odtiaľ smerom do vnútra európskeho kontinentu.[7]
[1] VAŠEČKA, M. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava: IVO, 2002, s. 20.
[2] DAVIDOVÁ, E. 1965. Bez kolíb a šiatrov. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, s. 12.
[3] FILOVÁ, B. Slovenský národopis: Časopis Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied. Ročník 36, číslo 3-4. Martin: Tlačiarne SNP, n. p., 1988, s. 11.
[4] ŠIŠKOVÁ, T. ed. Výchova k toleranci a proti rasismu: Zborník. Praha: Nakladatelství Portál, s. r. o.,1998, s. 70-73.
[5] CINA, S. Kto sú Rómovia? Prešov: MC2002, s. 1-2.
[6] CINA, S. Postavenie rómskeho jazyka na Slovensku. Prešov: MC, 2002, s. 1.
[7] CINA, S. História a osobnosti romistiky. Spišská Nová Ves: Vedecko-výskumné a poradenské centrum PF UKF, 2002, s. 4.