Analýza slovenského zákona o ochraně spotřebitele

Spotrebiteľská politika

Zákon o ochrane spotrebiteľa 634/1992 Zb. zo 16.decembra 1992

Otázka ochrany spotrebiteľa patrí v dnešnej dobe k mimoriadne pálčivým témam, pretože spotrebitelia často utrpia ujmu svojou nevedomosťou alebo väčšou silou a vedomosťou obchodníkov. Odkedy na Slovensko prenikli veľké obchodné reťazce, je táto otázka čoraz frekventovanejšia, pretože spomínané zaplavili trh lacnými, no však vo veľkej miere, nekvalitnými výrobkami. Spotrebiteľ po zakúpení lacného tovaru mnohokrát nemá chuť naťahovať sa s obchodom o pár korún, a tak v podstate nevyužíva svoje spotrebiteľské práva.

Vo svojej práci by som chcela objasniť povinnosti obchodníkov, ktoré im z predávaného tovaru vyplývajú, a teda aj informovať spotrebiteľa o podmienkach, ktoré musí obchodník pri predávaní tovarov spĺňať, aby spotrebiteľ nekúpil už vopred jasne nekvalitný alebo zle zaopatrený výrobok.

Zákon o ochrane spotrebiteľa 634/1992 Zb. zo 16.decembra 1992 v Druhej časti o povinnostiach pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb upravuje podmienky, za akých sa majú dané tovary predávať. Delí sa na paragrafy, kde sa každý zaoberá osobitnou otázkou predaja alebo poskytovania služieb.

• 3 o poctivosti predaja výrobkov a poskytovania služieb hovorí, že výrobky sa majú predávať v správnych množstvách a mierach a v kvalite ustanovenej predpismi. Spotrebiteľ má právo prekontrolovať si dané náležitosti. Predávajúci má povinnosť upozorniť kupujúceho na zníženú kvalitu tovaru a všetok tovar musí správne účtovať.
• 4 o hygienických podmienkach predaja tovaru a poskytovania služieb upozorňuje na podmienky, ktoré musí predávajúci spĺňať pri predaji svojich výrobkov. Tieto podmienky sú zakotvené v  § 10 a 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z., výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100 (oznámenie č. 195/1996 Z. z.).
• 5 o zabezpečení predaja výrobkov a poskytovania služieb bližšie nešpecifikuje daný problém, len všeobecne zhodnocuje ich vykonávanie, ktoré má byť zabezpečené riadne a bezpečne.
• 6 o zákaze diskriminácie spotrebiteľa upravuje správanie predávajúceho ku kupujúcemu. Daný paragraf hovorí o tom, že obchodník sa má správať ku všetkým zákazníkom rovnako a nesmie odmietnuť predať tovar pripravený na predaj alebo poskytnúť službu. Takisto predaj výrobkov alebo služieb nesmie byť viazaný na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb. Toto sa netýka prípadu, keď je tak vykonané všeobecne a je to obvyklé v obchodnom styku. Paragraf taktiež upravuje problematiku rezervácie, keď tovar alebo služba musia byť po dobu rezervácie osobitne označené dobou ukončenia rezervácie. Podobný postup je aj pri zakúpenom tovare, keď daný tovar musí byť taktiež riadne označený, že už je nepredajný. V danom paragrafe sa tiež rozoberá problém etický, na základe ktorého sa má vo vzťahu predávajúci – kupujúci postupovať v súlade s tradíciami a dobrými mravmi.
• 6a o bezpečnom výrobku a povinnosti pri uvádzaní výrobku do obehu definuje bezpečný výrobok, ktorým je výrobok, ktorý po dobu používania alebo dobu obvyklej použiteľnosti nespredstavuje nebezpečenstvo alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo pre používateľa. Pri bezpečnosti výrobku sa posudzuje najmä jeho obal, zloženie ale pre stanovenie bezpečnosti výrobku sa zohľadňujú faktory ako označenie výstrah, podmienky skladovania, údržba a likvidácia a iné. Vzhľadom na právo Európskej únie je bezpečný výrobok ten, ktorý spĺňa normy členského štátu, ak nebolo Európskou úniou uvedené inak. V danom paragrafe sú uvedené aj iné postupy, na základe ktorých sa postupuje pri posudzovaní bezpečnosti výrobku, no tieto nebudem vo svojej práci bližšie špecifikovať, pretože pre bežného spotrebiteľa sú tieto informácie nepotrebné.
• 7 o zákaze ponuky a predaja nebezpečných výrobkov hovorí o tom, že nikto nesmie uviesť do obehu, ponúkať ani predávať nebezpečné výrobky. Ak majú výrobky určenú dobu spotreby, po tejto době musí byť výrobok stiahnutý z predaja. Ak sa dodávateľ alebo predávajúci dozvie o škodlivosti výrobku po predaji spotrebiteľovi, je povinný upozorniť ho danú skutočnosť.
• 8 o zákaze klamania spotrebiteľa hovorí, že nikto nesmie klamať a zavádzať spotrebiteľa nepravdivými, nepresnými alebo prehnanými informáciami. Tento paragraf taktiež upravuje používanie slova záruka, a to len vtedy, keď je konkretizovaný obsah a podmienky zmluvy.
• 9 o informačných povinnostiach stanovuje spôsob označenia výrobku, ktorý sa dostáva do obehu. Taktiež hovorí o nutnej informovanosti o nebezpečenstvách spojených so špecifickým používaním daného výrobku. Dodávateľ, výrobca alebo predajca musia pravdivo informovať o vlastnostiach výrobku, spôsoboch používania a údržby výrobku.
• 10 V tomto paragrafe je určené, aké označenia musí mať výrobok a jako sa s týmto označením zaobchádza. Taktiež sú tu uvedené podmienky predaja použitého tovaru.
• 11 Hovorí o tom, že označenia na výrobkoch musia byť uvedené v štátnom jazyku.
• 12 Tento paragraf sa sústreďuje na ceny tovarov. Udáva, ako treba označiť výrobok cenou, ktorá má byť sprístupnená a taktiež hovorí, že cena nemá byť klamlivá.
• 13 V danom paragrafe sú zakotvené podmienky reklamácie- teda jako a za akých podmienok je možné uplatniť si reklamáciu.
• 14 V tomto paragrafe sú ustanovené podmienky spojené s predajným miestom, kde musia byť viditeľne označené tieto údaje: obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko zodpovednej osoby za činnosť prevádzky, prevádzková doba určená pre spotrebiteľa. V prípade dočasného uzatvorenia prevádzky musí byť na viditeľnom mieste označený začiatok a koniec uzávierky. Při zrušení prevádzky sa táto skutočnosť nahlasuje na obecný úrad.
• 15 Hovorí o tom, že predajca je povinný výrobok predviesť, ak to výrobok dovoľuje.
• 16 Zakotvuje povinnosť predajcu dať kupujúcemu doklad o zakúpení tovaru, ktorý musí obsahovať obchodné meno a sídlo predávajúceho, adresu prevádzkarne, dátum predaja, druh a názov výrobku alebo služby, cenu výrobku alebo služby, ktorú spotrebiteľ zaplatil. Pokiaľ ide o tovar s dodávkou, doklad musí obsahovať miesto určenia a dátum dodávky. Ak ide o tovar použitý, ktorý ma iné vlastnosti ako tovar nový, tieto musia byť tieto skutočnosti v doklade zreteľne vyznačené.
• 17 Hovorí o balení výrobkov, ktoré by mali byť hygienicky nezávadné. Náklady spojené na balenie hradí predávajúci.
• 18 Tento paragraf hovorí o odoberaní vzoriek na test bezpečnosti výrobku, ktorých výsledok musia evidovať. Taktiež spomína podmienky vrátenia tovaru, stiahnutie výrobku z predaja, ak sa uňho prejaví nebezpečenstvo. V takomto prípade je povinné oznámiť nebezpečenstvo výrobku a takýto výrobok prijať spät.
• 19 Zakotvuje podmienky a priebeh reklamácie, kde presne popisuje postup, podľa ktorého sa má reklamácia vykonať. V nadväznosti na vyššie spomenuté, reklamácia musí byť prijatá v ktorejkoľvek prevádzkarni. Po celú dobu jej priebehu musí byť pri nej prítomný pracovník poverený vybavovať reklamácie, ktorý o reklamácii rozhodne ihneď, v prípade zložitých prípadov má dobu na rozhodnutie 3dni. Predávajúci si musí viesť evidenciu o reklamáciách a na požiadanie dozorných orgánov ju musí predložiť na nahliadnutie.

Zákon o spotrebiteľovi je prehľadný a pre každého spotrebiteľa pochopiteľný. Je v ňom jednoducho vysvetlené všetko, čo bežného spotrebiteľa zaujíma alebo čo potrebuje vedieť.

Na druhej strane  by však mohol byť v niektorých častiach podrobnejší – ako napr. §5, §13, §15…Taktiež, z pozície spotrebiteľa, by bolo vhodnejšie vkladať menej odkazov na súvisiace zákony, ale rýchlejšie a prehľadnejšie by bolo stručné zhrnutie podmienok v danom paragrafe. Spotrebiteľ totiž najskôr siahne po Zákone o ochrane spotrebiteľa a očakáva, že sa v ňom dozvie všetky potrebné informácie. Nasledovné vyhľadávanie v odkazujúcich zákonoch je pre spotrebiteľa zdĺhavé a určitým spôsobom aj komplikované, keď musí konfrontovať podmienky stanovené v Zákone o ochrane spotrebiteľa so súvisiacimi zákonmi. V danom zákone by bolo osožné uviesť aj presné sankcie za porušenie daných všeobecne záväzných nariadení. Toto je ale asi problém skôr legislatívy ako takej ako daného zákona.

Doteraz som nemala dôvod siahnuť po tomto zákone, pretože zatiaľ som sa vždy stretla s korektným postupom zo strany predávajúceho. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že obchodníci sú znalí pomerov a povinností, ktoré sú od nich vyžadované. Dodržiavajú  postup ako pri predaji, tak aj pri reklamácii. Myslím si, že problém ochrany spotrebiteľa sa dostáva oproti ostatným rokom dosť do popredia, čomu napomáhajú rôzne združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa snažia osvetovo pôsobiť na ľudí a informovať ich o zmenách, prípadne možnostiach vymáhania reklamácií. Na margo tohto zákona by som povedala, že je podľa mňa veľmi osožný a čo je dôležité, je dostupný. Každý, kto má oň záujem si ho môže nájsť na internete, prípadne v Zbierke zákonov. Každý, či už spotrebiteľ alebo predávajúci si v ňom nájde potrebné informácie, ktoré sú prehľadne zobrazené.